Beáta Grünmannová
Tridsať rokov od 1988
November 2019 a mesiace, ktoré mu budú predchádzať, budú plné múdrych esejí, diskusií, kníh a okrem iného bude aj film, Amnestie, ale o tom inokedy, ale v tejto rubrike.
Beata Beregrad Grünmannová Babička Lívia sa vracia na miesto činu. Zoznam autorových rubrík: Filmy, Hovory s Jozefom G, Občasný týždenník, Amnestie, Boxovacie vrece, vylovené zo sociálnej siete, Knihy, Retro knihy, Kulinárske nebo peklo, Za dverami, Miniatúry, Košické kultúrne okienko, Súkromné, Nezaradené
November 2019 a mesiace, ktoré mu budú predchádzať, budú plné múdrych esejí, diskusií, kníh a okrem iného bude aj film, Amnestie, ale o tom inokedy, ale v tejto rubrike.
Dátum 11.11.1918 znamenal koniec Svetovej vojny, ktorá ešte nevedela, že v dvadsiatom storočí bude len prvá. 10 miliónov mužov padlo v boji, 7 miliónov skosili rôzne iné následky.
Vraj nevedia, čo je Martinská deklarácia. Strašné! Naozaj? Skôr smutné, pretože to znamená, že ich nedokázal zaujať učiteľ dejepisu a tiež to, že dejiny Československa a Slovenska u nich doma nie sú predmetom konverzácie. Horor!
Ak človek zapne v byte televízory, stihne aj dve katastrofy naraz. Na jednej stanici reportáž o Paradise Papers, na druhej vraždenie v baptistickom kostole skoro v priamom prenose.
Dušičky, prvé vianočné igelitky v obchodoch, voľby do VUC. Saturnin sa vracia. Do something, urobte niečo, povedal americký prezident. Nemal na mysli to, aby blázon zabil osem ľudí v mene svojej predstavy služby Bohu.
V košickej kotline poriadny severný vietor. Potom oteplenie. V Katalánsku binec. JFK aj po odtajnení mŕtvy. Slovák a Japonec stále vysmiati. Starý Bush sa vyfarbil ako sexi predátor na invalidnom vozíku. Opa sa z toho teší.
Ak na dlhé mesiace zmiznete zo sietí, ak vaše články nie sú linkovateľné, existujú vôbec? Ak ste tvor, ktorý píše a nechce len plniť zásuvku písacieho stola, nemáte inú možnosť, len byť účastníkom siete.
Prečo vlastne mnohí tak zúrivo odmietajú príchod pracovnej sily do krajiny, keď je tu evidentne taká prezamestnanosť, že nemá kto zobrať do ruky vedro so štrkom a lopatu?
O človeku veľa vypovedá to, ako vie prehrávať. Práve teraz pociťujeme dotrasy zemetrasenia, ktoré zrúcalo zaručené predstavy o tom, ako dopadnú prezidentské voľby v USA. Zuby škrípu, slzy tečú, statusy na sieťach temne hrmia.
Čítala som knihu. Bola v nej popísaná scéna, ktorá vo mne rezonuje už niekoľko týždňov. Je príznačná pre stret názorov, hodnôt, neistôt a strachov, ktorými prechádzame, ktoré nás nepochybne v plnej sile ešte len čakajú.
To sa stáva. Človek pocíti myšlienkový pretlak, zmyslí si, že má posolstvo a založí si blog, priam tuto. Ukáže sa, že odozva je dobrá a pisateľská slina nevysychá a nevysychá. Z blogera je lokálna hviezda.
Smieť hrýzť ruku, ktorá ťa kŕmi, je prejavom slobodného ducha, ktorý sa nedal zotročiť vďačnosťou. Súhlas alebo nesúhlas s touto tézou zrejme rozhodne o tom, či sa čitateľovi kniha Ireny Brežnej bude páčiť alebo nie.
Túto zdrvujúcu zvesť som sa dozvedela v mimoriadne dôveryhodnom časopise. Autorka, ako jedna z nás, ma potešila nezvyklou úprimnosťou, ale zároveň dosť znepokojila. Predstavila som si totiž kritickú situáciu.
Nepotrebujeme hnisavé rany narýchlo prekrývať detským leukoplastom s medvedíkmi. Potrebujeme rany čistiť a zašívať. Inak sa nevyliečime. Zomrieme na gangrénu všeobecnej nedôvery.
Cestovanie vlastným časom, tak by sa dalo nazvať opätovné listovanie knihami, ktoré nás sprevádzali a formovali v detstve. Aj keď si nepamätám, že by som práve túto bola čítala, asi mi ju rodičia nekúpili. Možno sa im zdala divná.
Nedávno som sa viezla električkou. Uložila som seba, nákupy a rozhliadla sa, či som nepodsadla nejakú starenku. Žiadna nebola, ale predsa sa tam niekto pomerne neisto kymácal. Pán v čiernom pomaľovanom tričku mi stál chrbtom.
Na juhu je Španielsko požehnané horami, kde zastal čas. Las Alpujarras pamätajú Maurov, strážia ich skryté poklady.
Ty čo konkrétne produkuješ okrem cudzích slov v každej vete?“ Pýta sa mama hlavnej hrdinky Evy. Študovať africkú literatúru v USA sa nejaví ako niečo, čoho výsledkom môže byť akákoľvek prstami nahmatateľná hodnota.
Najlepší by bol Boží súd. Proti sebe s mečom v ruke by sa postavil karikaturista, protivníkom by mu bol niekto obrázkom urazený. Kto prežije, má pravdu.
Byť milostivou paňou nie je jednoduchý údel. Manžel aj spoločnosť očakávajú, že dáma bude zabezpečovať určité štandardy.