Chamec v predvečer Pesachu

Autor: Beáta Grünmannová | 24.3.2013 o 19:59 | (upravené 25.3.2013 o 11:18) Karma článku: 14,00 | Prečítané:  8348x

Exodus XII:15 Sedem dní jedzte nekvasené chleby, avšak už v prvý deň odstráňte kvas z domov svojich, pretože každý, kto je kvasené – odo dňa prvého až do dňa siedmeho – táto osoba nech je vyhladená z Izraela. Ako vždy, kaša sa neje taká horúca, ako sa navarí. Zatiaľ sa nestalo, aby som počas sviatkov nekvaseného chleba našla niekde ležať spolubrata so žemľou v ústach a so sekerou v chrbte. Je to výhradne o slobodnom rozhodnutí. Kto chce, môže sviatok ponímať ako duchovné cvičenie, cvičenie pevnej vôle, prejav náboženského cítenia, pripomenutie si míľnika židovskej histórie. Ak túto potrebu nemá, tieto dni sa nijako neodlišujú od ostatných. Len svoje rožky prežúva niekde nenápadne v kúte.

V jarnom období Židia slávia sviatok Pesach. Súvisí s odchodom Židov z egyptského zajatia, kde trávili čas ako lacná pracovná sila na megalomanských stavbách egyptských faraónov. Keď Boh dospel k názoru, že stačilo a je čas, aby ľud izraelský zamieril do zasľúbenej zeme, poslal po nich Mojžiša. Málokto nepozná starý veľkofilm, kde strapatý a bradatý Mojžiš Charlton Heston trestá vyberanými ranami tvrdohlavého Yula Ramzesa Brynnera, ktorý sa nechcel vzdať svojich miešačov malty. Nafúkaný faraón nedokázal pochopiť, že to vyhrať nemôže a že keď sa Ten Hore raz rozhodne...skrátka proti vetru sa nedá a keď On chce, aj suchou nohou po dne morskom prešpacírujeme. Detaily sú k nahliadnutiu v najznámejšej knihe, v kapitole Exodus. Čo som to vlastne....aha, chamec, čiže kysnuté. Teda, v tú noc, keď bolo treba veľmi narýchlo opustiť hrnce egyptské ( teplé jedlo konzumované s reťazou na krku ) a vybrať sa v ústrety neznámej budúcnosti, cesto na chlieb ešte nestihlo vykysnúť. Na pamiatku týchto búrlivých udalostí, na pamiatku zbavenia sa otroctva a na pamiatku viery v Boha, dosť silnej na cestu do neznáma, na ktorú sa Židia nestihli pripraviť ani fyzicky, ani mentálne, sa dodržiava tradícia nejesť nič kysnuté. Ide o produkty z piatich obilnín, Aškenázi si prihadzujú aj ďalšie obmedzenia, napríklad nejedia ani ryžu a strukoviny . Takže zemiaky idú po pár dňoch hore krkom... Chamec sa nesmie jesť, nesmie sa vlastniť, nesmie sa z neho ani profitovať. Čo v ideálnom prípade znamená, že v dome nenájdete ani kúsok chleba, ani jednu omrvinku a predáte alebo zbavíte sa všetkého puchnutia schopného jediva. Židovské domácnosti v dôsledku toho podliehajú úplne maniakálnemu gruntovaniu a čisteniu. V kuchyni sa vyťahuje špeciálna sada tanierov, príborov a iných potrieb, určená výhradne na Pesach. Zbytok sa kóšeruje, teda predpisovo čistí. Aj moja mama má servis s červenými kvietkami, určený na tieto dni. Miesto chleba sa jedáva maces, obecne známa plochá vysušená vec z múky a vody, zmiesená a upečená bleskovo, v čase pod 18 minút. Používa sa aj múka z neho namletá, z tej sa robia guľky do polievky, pečie sa „torta“ so šodó krémom, plnka ku kurčaťu a rôzne iné a dobré veci. Aj tak je jedálny lístok dosť monotónny. Pamätám, že stará mama mala veľký kvetovaný hrnček, skôr lavórik, do ktorého si varila bielu kávu a do nej si lámala maces. Dokázala sa tým kŕmiť všetky tie dni, duša dobrá. Mne pohľad na handravé rozmočené kúsky macesu nikdy vábny nepripadal. Ani variant praženica s nalámaným macesom. Ale knedle v polievke by som mohla stále. V spriatelených rodinách beží nevyhlásená súťaž o najlepší knedĺový recept. Vedú sa boje o to, či v nich má byť sušený zázvor ( ja viem, že po slovensky sa má hovoriť ďumbier, ale just nie ) alebo nadrobno nasekaný petržlen a na koľko lyžíc múky koľko treba lyžíc oleja, škodoradostne sa niektoré konkurenčné výtvory prirovnávajú k hokejovým pukom. Veru, nejeden už vystrelil z taniera. Maces má tiež jednu nepríjemnú vlastnosť a tou je mrvivosť. Vysoká. Po rodinnom pesachovom jedení treba vziať vysávač, je natrúsené absolútne všade. Takže ak v obytnom priestore nájdete na zemi hromádku odrobín, viete, že nejaký gauner zasa potajomky chrúmal a tanierik nevzal. Čas, keď sa z domácností odstraňuje a neje chamec, nie je len časom jarného upratovania v dome a časom dodržiavania zvláštnych stravovacích predpisov. Je to aj spirituálne obdobie, keď upratujeme vo svojom vnútri. Pretože nekysne len cesto, nepuchne len fazuľa. Kysnú a puchnú aj zlé myšlienky, závisť, nenávisť a negativita každéhu druhu, čo v priebehu roka zaberá miesto a špiní kúty našej mysle. Tak sa prípravy na oslavu Pesachu, sviatku oslobodenia z egyptského otroctva, môžu stať aj časom, keď sa zbavíme fyzického a duševného odpadu v nás. Blíži sa teda Pesach, budeme mať sederovú večeru, čítať Hagadu, pozveme pár priateľov, aby oslavovali spolu s nami. A za rok sa možno stretneme v Jeruzaleme. Kto vie.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?