Sú také filmy ako Coco a Igor

Autor: Beáta Grünmannová | 27.4.2013 o 20:34 | (upravené 27.4.2013 o 20:42) Karma článku: 11,88 | Prečítané:  5038x

Sú filmy čo nemajú skoro žiadny dej, ale sú vizuálne tak pôsobivé a hudba v nich je tak pekná, že sa človek ani necíti byť scenáristom úplne oklamaný. Len čiastočne. Napokon, že sa pán nemieni presiliť je jasné už z názvu: Coco Chanel a Igor Stravinsky. Tento film, na rozdiel od svojho temer paralelne vzniknutého kolegu s Audrey Tautou v hlavnej úlohe, nemapuje mladosť, či celý život Coco Chanel. Zameral sa len na jednu epizódu. Čas, keď po odchode z komunistického Ruska, prijal ťažko sa pretĺkajúci Igor Stravinsky pozvanie bývať s rodinou vo vile Bel Respiro, ktorú si Coco kúpila na predmestí Paríža. Podľa filmu mali krátky, ale intenzívny pomer, podľa životopisného románu Henry Gidela bol vzťah len jednostranný, zamilovaný bol Stravinsky, Coco ho len finančne a morálne podporovala, nič viac. Pravda je nepodstatná, pre dejiny ľudstva, hudby aj módy rovnako.

Kúzlo filmu určite nespočíva v prepracovanom deji. Nudnejšiu romancu a odosobnenejšie erotické scény, aby divák pohľadal. A to napriek tomu, že Stravinskeho hrá Mads Mikkelsen. Dámy vedia, že netreba dodať nič viac. Coco zasa hrá Anna Mouglalis, mimoriadne elegantná a chanelovsky pekná. Napriek tomu, chémia medzi nimi je počas vášnivých scén menšia, ako medzi strúhadlom a kusom parmezánu..... a jedinou osobou, ktorá prezentuje uveriteľné city, je podvádzaná pani Stravinská ( Elena Morozova ). Možno, že v prípadoch, keď pomer nebol dostatočným dôvodom na to, aby si ľudia potykali, bola takáto odťažitosť v intimite normálna, napriek tomu spôsobuje, že celý pomer a teda nosná téma filmu pôsobí zľahka nechutne. Prečo teda pozerať? Pre bombastický prológ v prvom rade. Je to rekonštrukcia škandálnej premiéry Svätenia jari. Stravinskeho hudba a Nijinskeho choreografia, kde slávny Djagilevov ruský balet tancuje ako zasiahnutý elektrickým prúdom v nezvyklom rytme, boli na divákov, ktorí čakali od Čajkovského spolurodáka niečo iné, priveľa. Skončilo to vykrikovaním, nadávkami, demonštratívnymi odchodmi, vzájomnými inzultáciami, až príchodom polície. Je to výborné na reflexiu toho, ako sa za rovných 100 rokov, pretože sa to odohralo v roku 1913, posunul hudobný vkus aj vnímanie tanca. Síce aj dnes veľa ľudí uprednostňuje takzvane klasickú klasiku, ale ide skôr o to, že novátorstvo netreba odsúdiť šmahom ruky, že treba dať veciam vybočujúcim z vychodenej cesty šancu. Nebrať vlastné preferencie ako jediné správne. A že čas aj tak ukáže, čo má v umení skutočne cenu. Je pravdepodobné, že túto premiéru finančne, ako anonymný darca, podporila práve Coco Chanel. V tých rokoch už bola na strmej ceste k vrcholu slávy a bohatstva. Jej móda bola tiež revolúciou svojho druhu. Pomohla ženám zbaviť sa korzetov, koše s ovocím a perím na hlavách nahradila malými klobúkmi, zaviedla nohavice, úplety, námornícku módu, bižutériu. Slobodu pre ženské telo. Minimalizmus pre oko. Tvrdohlavá malá krajčírka chcela nahor aj spoločensky, nielen finančne a vedela, že podporou umenia svoje postavenie výrazne podporí a tak neváhala a platila. Chudobná zápletka o ľúbostnom trojuholníku Chanel – Stravinsky– tuberkulózna pani Stravinská je vyvážená pastvou pre oči, pomalou kamerou, ktorá nás vpúšťa do úchvatného domu, ktorý Coco zariadila prevažne vo svojej obľúbenej čierno-bielej farebnej kombinácii, počínajúc čiernymi okenicami. Dostane sa nám aj pohľadu do jej skutočného ateliéru aj so slávnym zrkadlovým schodiskom. Karl Lagerfeld to dovolil a to teda je čo povedať. Sme svedkami zrodu parfumu Chanel 5, ktorý tiež predstavoval úplnú zmenu v porovnaní s dovtedy používanými vôňami. Vidíme exkluzívne šaty, krásne kusy dizajnu, zábery zo záhrad a stolovania parížskej dobrej spoločnosti okolo roku 1920. Možno samoúčelná estetika, možno ide o rafinovaný reklamný ťah, ako podporiť značku. Pretože celý film je vlastne propagáciou filozofie a štýlu Chanel. Chladného luxusu a studenej krásy, nekompromisnej dokonalosti. Preto je dej podružný. Akurát nechá podprahovú potrebu obliecť si malé čierne šaty so šnúrou veľkých falošných perál a zabehnúť si kúpiť fľašku parfumu. Prípadne začať konečne poriadne počúvať Stravinskeho. To je nepochybný bonus. Oči a uši si náramne prídu na svoje. Mozog si môže zatiaľ dať ľahkú siestu. Pretože treba aj také filmy.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?