Psík – samovenčiteľ

Autor: Beáta Grünmannová | 7.8.2013 o 16:02 | (upravené 7.8.2013 o 17:16) Karma článku: 15,34 | Prečítané:  11510x

Vídam ho každý deň. Je presný ako švajčiarske hodinky. Ráno ide popri ceste, drží sa za bielou čiarou, na kúsku cesty určenej pre chodcov. Keď mu chodník končí, dôkladne sa poobzerá, či nejde auto alebo sa nerúti dvojkolesný darca orgánov, rezko prebehne cestu a zasa cupká popri zábradlí. Každý rok ho tu na Štrbskom Plese stretávam. Celé je jeho revírom, označkovaným do poslednej kvapky psími vizitkami. Prechádza všetky stánky pri parkovisku, obíde veľké aj malé jazero, chvíľu poleží na nejakom pohodlnom mieste a pozoruje cvrkot. Rád sa zoznamuje, letí hlavne na biele fifinky do 7 kíl, ale nie je rasista. Ba ani na pohlaví mu príliš nezáleží. Že radosť nie je vždy obojstranná, dosvedčuje jeho kožuch, s niekoľkými zubne upravenými miestami.

Ľudia sa mu prihovárajú, kadečo mu núkajú, ale on sa nedá pohladiť, ani si nevezme jedlo. Asi pre túto opatrnosť ešte žije. Okrem toho, on sa nechce viazať a byť vďačný ani len chvíľkovo. Pravý tulák so slobodnou dušou. Včera večer popri mne prechádzal, lákala som ho na koláč. Okoloidúci starý pán, miestny obyvateľ, vidiac moje sklamanie oznámil, že psík nie je opustený, má pani, len sa radšej prechádza sám. No čo, možno ju nevládze celý deň počúvať. Poznala som takú starkú, čo svojho psa volala Synáčik a v kuse mu niečo vykladala a prikazovala. A Synáčik sa tváril ako otrávený manžel po štyridsiatich rokoch urečneného pekla. Chlpatý expert z Plesa si teda zariadil život o akom sníva aj veľa dvojnohých. Šťastný psí život, keď mu dajú nažrať, napiť, potom ho vypustia von, tešia sa, že sa večer zdravý vráti domov a nepýtajú sa kde bol a koho ovoniaval. Mám však podozrenie, že by to mohol byť mimozemšťan v špeciálnom skafandri. Vie sa síce prezliecť za psa, ale tie inteligentné oči, ktoré zvedavo skenujú všetko a všetkých, tie zakryť nedokáže. Dúfam, že budúce leto ho zasa nájdem nedôverčivo meditovať nad kuracím stehnom od láskavého majiteľa obchodu s lyžami. Dúfam, že jeho misia ešte dlho neskončí, pretože sem patrí ako tie pahltné kačky, čo by zjedli aj moje tenisky a chlapec v koži hnedého medveďa, s ktorým sa zdravím brum-brum.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?