Nemilosrdné oko pána Pourtiera vidí Vzťahy v Košiciach

Iste, ako prvý sa tlačí von paprikovitý komentár, že pán sa teda nepretrhol, štyri fotografie. Neviem, koľko by ich malo byť, aby bola uspokojená predstava, že má dať a dal sedia. Tridsať? Štyridsať? Nezáleží na tom, pretože, ako sa ukázalo, je ich presne toľko, koľko treba. Autor vystihol celý príbeh.Prvá: fabrika US Steel. Milovaná, nenávidená, v každom prípade chlebodarca, ktorý sa nemusí s nikým baviť. Na čiernobielej fotografii vyzerá ako pochnúrna pevnosť.Druhá: Steel Aréna, hokejová a kultúrna hala. Rozjasaná, samé zástavky a svetlo a atmosféra sviatku. Je potrebná, pretože ku chlebu treba dať vždy hry, natrieť ten tvrdý krajec niečím chutným, nech sa ľahšie kĺže dole krkom.Tretia: Rad robotníkov stojí, zrejme čakajú na R-ko, ako sa vraví električke, ktorá vozí pracovníkov do závodov. Vidieť chrbty ľudí uzavretých do seba. Neviem, či tam chcú stáť. Ale určite musia.Posledná: Možno je táto prvá. Je na nej ruka so zväzkom kľúčov. Pozorovateľovi môže napadnúť otrepané karmické „What goes around comes around“, teda, že všetko sa ti v živote raz vráti. Príčina, následok, ktorý sa opäť stáva príčinou. Vyštrngali sme si osobnú slobodu a právo na súkromné vlastníctvo. Slobodu sebe, vlastníctvo niekomu inému. Až sa skrutky úsporných opatrení a hrozba nezamestnanosti utiahnu okolo krkov tak, že sa nebude dať dýchať, zasa sa zdvihnú ruky s kľúčmi. A začne ďalšie kolo príbehu.Dobrá výstava.