Vandam dá 200 klikov naraz a rozbije vám nos

Autor: Beáta Grünmannová | 10.9.2013 o 7:56 | Karma článku: 11,84 | Prečítané:  4506x

Jaroslav Rudiš – Národní třída Malá kniha písaná veľkými písmenami, monológ a občas dialóg a na stranách veľa bieleho miesta. Prehľadné ako Vandamova myseľ. V tej je totiž úplne jasno. Čo je dobré a čo nie, za čo treba bojovať, čo treba udupávať. Pretože Vandam je patriot zo Severného mesta na okraji Prahy. Posledný bojovník. Posledný Riman. Oceľový celochlap. Vandam okolo svojho panelákového sveta stavia vozovú hradbu, jeho sídlisko je pevnosť, kde je doma, ktorú stráži. Má rád poriadok. Narušiteľ pokoja to síce možno nevie, ale podvedome chce byť nepochybne poučený o živote a Vandam mu svojou päsťou objasní všetko potrebné.

Vandam urobí 200 klikov ako jeho veľký vzor, prototyp bojovníka za filmové dobro Jean-Claude van Damme. Vo svojom malom panelákovom byte pozerá staré VHS kazety. V deväťdesiatych rokoch na nich v pästno-kopacích súbojoch dobro vždy rozmlátilo zlo na placku. Má veľkú knižnicu, plnú zväzkov o vojvodcoch, slávnych bitkách, vie teda, že mier je iba prestávkou medzi vojnami. Človek musí byť pripravený. Musí makať, musí cvičiť. Len pripravení totiž prežijú. Konzentration, Junge! Dej je skoro neprítomný. Je to prierez mysľou prototypu človeka, ktorého verné kópie sa pohybujú dosť zhusta po všetkých mestách a predmestiach. Takýchto vyšportovaných mužov s minimom vlasov a prostou rétorikou je obvyklé označiť nálepkou „asi neonacista“ a zhnusene sa odvrátiť. Ale Vandam si to o sebe určite nemyslí. Je pravda, že dostal podmienku. Ale on sa len na fotbale zdravil „rimanským“ pozdravom a on je Riman, tak čo. Je pravda, že si v krčme Severka rád s priateľmi po pive zakričí „Nič než národ!“. Veď je vlastenec. Rozbíja držky ľuďom, čo robia bordel, ale ak sa správajú bezďáci, smažky, rákosníci, úkáči ( Ukrajinci ), ciginy, čierni, nemakačenkovia, pankáči, mafiáni, teplí, slávisti, sparťania, svine tam hore, Poliaci, Rakušáci, Slováci a ďalší inakí slušne, on s nimi dokáže vyjsť. Len musí byť poriadok. Na to je tam, aby strážil. A z lesa, ktorý obklopuje sídlisko sa vynárajú duchovia starých germánskych bojovníkov a občas aj vlk. On ich vidí a vie, že má medzi nimi svoje miesto. Každý potrebuje poslanie. Každý potrebuje zmysel života. Kde ho má hľadať chlapec, ktorý je treťou generáciou žijúcou na rozhraní lesa a mesta. Ťažká práca, po práci fľaška a hostinec, doma večera, žena a televízia. Model života jeho rodičov. Priemerné vzdelanie, potom November a Národní třída, kde dal prvý úder práve on. Roky deväťdesiate, kedy nedokázal naskočiť na ten správny vlak, len na ten pofidérny s drogami. Potom cesta von z predpeklia, cesta bojovníka a zmysel života ochrana rodného sídliska, kde natiera počas dňa strechy a v noci rozdáva poučenia o živote. Pretože mu možno z toho smaženia a húlenia troška preskočilo. Pretože má rád chuť bitky. Len vtedy má pocit, že dýcha naplno, je to tanec a divadlo a korida a on cíti, že víťazstvo a poučenie, ktoré zasa niekomu udelil, mu otvárajú okná vesmíru dokorán, ako vravieval starý Grygar v televízii. Každý má svoj zdroj radosti. Ak by Vandam prišiel o svoju rimanskú sebaštylizáciu, ak by mu niekto rozbil jeho osobnú mytológiu, vzal by mu sebaúctu. Ak by si nedokázal zdôvodniť prečo žije tak, ako žije, asi by sa musel zabiť. Práve on používa citát, aj keď troška obrátene, že sloboda iných ľudí končí tam, kde začína tá jeho. Čo v praxi znamená, že Vietnamcova sloboda končí tam, kde sa Vandamovi do nosa dostáva pach instantnej rezancovej polievky, z ktorého je mu na zvracanie. Takže si ju Vietnamec v kočikárni, kde má obchod, už variť nesmie. Do jeho mysle nepreniká fakt, že on nie je arbitrom, rozhodcom, ktorý určuje, čo iní smú alebo nesmú. Jeho svet je vlastne veľmi krehký. Funguje len dovtedy, kým víťazí, kým nenarazí na silnejšieho protivníka. Čo je u všetkých bojovníkov, v každom ringu, len otázka času. Ľudia sú formovaní pôvodom a prostredím, v ktorom rástli. Je ťažké predpokladať, že syn ľavicových intelektuálov presvedčí nejakého Vandama, že pravda je niekde inde. Stále sa stretávajú rôzne pravdy, stále niekto rozdáva poučenia, stále niekto prekračuje hranice do sveta iných ľudí. Často násilne. Človek človeku vlkom. A medzi nimi dosť bezradný Vandam. Ako vraví: „ Valej do tebe, že nic lepšího než tohle neexistuje. A když řekneš, že možná existuje, seš hned komunista nebo nácek.“ Je to melancholická kniha. Neponúka nádej, iba mapuje realitu. Asi bude dobré začať robiť kliky. Jeden nikdy nevie.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?