Ako sa beztrestne vlámať do cudzích bytov

Autor: Beáta Grünmannová | 30.9.2013 o 18:21 | (upravené 30.9.2013 o 18:35) Karma článku: 12,70 | Prečítané:  10831x

Rada chodím na koncerty, či do divadla. Zatiaľ som do tej miery pri zmysloch, že nevchádzam do kultúrnych stánkov náhodne, viem, na aké predstavenie idem. Ak je to klasika, hudobná, či divadelná, viem úplne presne, čo ma čaká. Ak je to niečo, čo nepoznám, čaká ma buď príjemný zážitok alebo nuda, často maskovaná ako takzvaná konverzačná komédia. Projekt X-Apartments sa od začiatku javil ako niečo úplne iné. Na siedmich zastávkach v súkromných priestoroch, ktoré nájdem podľa inštrukcií obdržaných pri štarte trasy, sa mi vraj dostane sedem zážitkov. Pôjdem len s kamarátkou a všade budeme desať minút my dve predstavovať celé publikum. Nedalo sa odolať. A ako dobre, že sa nedalo. Moje mesto a jeho ľudia mi otvorili svoje duše fascinujúcim spôsobom.

Denne chodím okolo domov a okolo chodcov. Vidím len ich fasádu, len to, čo chcú ukázať neznámym. Domy sú šedivé, sem tam vylepšené sprayom, ľudia vnorení do svojich myšlienok a kabátov. Tu však domy a byty otvárajú dvere, ľudia začínajú komunikovať, cudzie sa na chvíľu stáva blízkym a pozýva k sebe. Zisťujem, že neďaleko miesta, kde bývam, sa skrýva dvor so stovkou okien hľadiacich na seba v uzavretom štvorci, že vnútro z 20-tych rokov dvadsiateho storočia má krásne čisté línie a v jednom z bytov býva pán, ktorý má silný príbeh o rodinách rozdelených na desiatky rokov východnou hraničnou čiarou. S cukríkom, čo mi ponúkol vo vrecku, sa posúvam na trase ďalej a ocitám sa v byte košického rabína, čo je milé, pretože ho dobre poznám a chodiac po miestnostiach so zapálenou sviecou v ruke, s L. , ktorý robí sprievodcu, spomíname na bývalého rabína, jeho knihy a jeho život s nami. Odtiaľ, pre zmenu s voskom na prstoch, dôjdem do malej bytovky, kde sa malým výťahom vyveziem do malého bytu, pred ktorým sa musím vyzuť a v obývačke, či skôr časovej kapsule z roku Pána 1980, nájdem zoznam skladieb a telefón. Jednu vyberiem, vytočím číslo a objednám si pieseň od Rachmaninova, ktorú mi do ucha krásne zaspieva J. V parku si potom na chvíľu vleziem do prístrešku z mne neznámych stavebných hmôt, zariadeného predmetmi darovanými obyvateľmi mesta a počúvam ich hlasy, počúvam, čo tie veci pre nich znamenali. Pár kvádrov, pár dosák, pár starých vecí a napriek tomu pocit domova. Zjem tam cukrík. Cesta podľa itinerára vedie ďalej a ja sa ocitnem v parádnej miestnosti starého domu, kde v kozube blčí oheň, na ktorom by sa dal upiecť vôl a zrazu tečie tokajské, s pánmi plnými starého uhorského šarmu rozprávame po maďarsky, pretože víno mi vždy zlepšuje výslovnosť, domáci pán hrá na klavír, spieva sa a nakoniec sa na streche recituje báseň a pije sekt. Neuveriteľné. Vezmem si koláčik a nerada idem ďalej. Dôjdem do bývalých kasární. Dostanem baterku a prechádzam z jednej spustnutej miestnosti do druhej, predstavujem si chlapcov, čo tu žili ako potkany v klietke a pozerám, počúvam kafkovský dialóg, ktorý odohrajú dvaja mladí muži, čo si ma vôbec nevšímajú, hoci viem, že hrajú pre mňa. Keď skončia svoj výstup, skleslo sa odvlečiem a celá rada vyjdem na vzduch a zasa mierim ku kinu, kde sa stanem súčasťou predstavenia a vediem s mladými hercami rozhovor dopredu nenapísaný a šplhám do premietačovej miestnosti, odkiaľ pozerám cez malé okienko čiernobiely film. Potom ma vyhodia, že majú ešte aj inú prácu a ja zleziem dole a len dosť pomaly sa vraciam do reality. Pán Lilienthal, čo tento formát vymyslel vie, že aj my dospelí sa chceme hrať. Chceme, aby nás niekto prekvapil, aby sme za dverami našli niečo tajomné, niečo fascinujúce. Namiesto očakávaného neočakávané. Ak Vám do mesta zavíta projekt X-Apartments neváhajte. Nemyslite, že o svojom meste a jeho ľuďoch viete dosť. V hlavách a pod strechami sa skrývajú netušené svety. Nebojte sa do nich vkročiť. X-Apartments Predstavenia v súkromných bytoch Divadelný formát nemeckého režisérA Matthiasa Lilienthala bol uvedený v Košiciach
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?