Od zajtra sa zmením. Pozajtra určite.

Autor: Beáta Grünmannová | 9.10.2013 o 11:27 | Karma článku: 17,09 | Prečítané:  7684x

Chcela som napísať článok o tom, ako stále odkladám robenie toho, čo by som mala. Zapla som teda počítač a ... rozhodla som sa, že treba pretriediť zoznam priateľov na facebooku. Potom som vyžehlila tri košele a nakoniec som si zacvičila jógu. K písaniu článku som sa vrátila potom, čo ma prepadli výčitky svedomia kvôli tomu, že nemám vytriedené bankové výpisy a faktúry. Keď som sa prehrabávala knihami v kníhkupectve, namiesto toho, aby som konečne išla na poštu a vrátila štátu bezcenné cenné papiere, objavila som malú knižku: John Perry – Umenie prokrastinácie Sprievodca efektívnym zaháľaním, ničnerobením a otáľaním To sadlo.

Dlhé slovo prokrastinácia sa stalo súčasťou moderného mestského slovníka. Na otázku: „ Čo robíš?“ je elegantnejšie odpovedať: „ Len tak prokrastinujem“, ako po slovensky: „ Len sa tak flákam, som lenivá ako voš, nič sa mi nechce.“ Aj keď, nie je to úplná pravda. Ako vraví John Perry, existuje takzvaná štruktúrovaná prokrastinácia, čiže schopnosť robiť hocičo iné, aj v značnom množstve, okrem tej jedinej veci, ktorú by sme robiť mali. To je môj prípad. Štruktúrovanosťou myslí to, že sa upraví zoznam priorít. Na vrchu zoznamu sú veci najnutnejšie, najdôležitejšie, smerom dole sa významnosť splnenia stráca, ale našinec prokrastinátor sa spravidla zahrabe tam niekde dole a pracuje a pracuje na veciach, ku ktorým cíti menší odpor. Včera večer som namiesto toho triedenia úradných papierov skontrolovala dobu trvanlivosti všetkých potravín a upratala dve police v komore. Kto by sa mi odvážil povedať, že nič nerobím? Autor spomína aj súvis medzi permanentným odkladaním a perfekcionizmom. Človek na seba kladie vysoké požiadavky, často tak veľké, že je to až ochromujúce. Chce napísať článok, ale nie hocijaký článok, ale perfektný, skvele vyargumentovaný, štylisticky bezchybný a vtipný. OK, možno zajtra, teraz sa ide variť čaj a troška triediť topánky. Perfekcionizmus, snaha robiť veci dokonale, je mimoriadne otravný tik. Ak ho človek zredukuje, ohromne si pomôže, pretože pravdu povediac, komu skutočne záleží na tom, aby sme niečo robili dokonale? Väčšinou stačí, aby to bolo tak akurát. Strašne dlho som si nezaložila blog, pretože som vždy mala sklon považovať svoje písačky za priemerné. Prekonala som to vo chvíli, keď som si uvedomila, že na dokonalosť nemám a ak to budem odkladať aj naďalej, budú sa mi čochvíľa tak triasť ruky, že už nenapíšem ani ten priemer. Paradoxom života prokrastinátora je záľuba v diároch a zoznamoch úloh. Človek má kabelkový diár, veľký diár, stolný kalendár, pripomínač v mobile. Je to fajn vec, pretože spisovaním komplikovaných zoznamov úloh a subúloh sa dá krásne a zdanlivo zmysluplne tráviť čas. Vypočítavaním, koľko strán z cvičebnice nemeckej gramatiky by bolo treba prebrať denne sa trávi čas príjemnejšie, ako samotným bifľovaním slovíčok. John Perry má v tomto smere jeden dobrý nápad. Dať si do zoznamu úloh aj to, čo nemáme robiť. Napríklad nesadnúť si ráno s kávou k internetu na 15, 20, 40 ... minút, ale zacvičiť si. Pretože načo si človek nastaví budík o pol hodiny skôr, ako by musel, ak potom len žmúri zbytkom zraku na obrazovku a napĺňa si hlavu elektronickou informačnou vatou? Takže do diára zapísať: Nezapneš počítač kvôli surfovaniu! Ďalšie dobré rady v knihe sa týkajú výberu hudby, ktorá môže človeka nakopnúť k aktivite ( Rammstein k žehleniu pánskych košieľ? ), upozornení na nebezpečenstvo číhajúce v počítači ( maily, vytváranie súborov s dôležitou, ale nudnou poštou, ktoré už nikdy neotvoríme, pretože súbor nikdy viac nenájdeme, prechádzanie z linku na link a ďalší a ďalší a preboha, už je toľko hodín ?! ), či na vhodnosť spolupráce s niekým, kto nie je odkladač ( manžel, nech sú blahorečené jeho manažérske zvyklosti a mantra o neodkladaní na zajtra ). Dá sa tam nájsť veľa zaujímavého, len sa treba donútiť knihu prečítať. Na každého prokrastinátora zaberá niečo iné. Našťastie som schopná dodržiavať termíny, takže stačilo jednoducho si ich posunúť dopredu a ocukrovať ten bič malou odmenou. Preto si napríklad dohodnem účtovníčku už na koniec januára a keďže mi je trápne termín nedodržať, posledné dni mesiaca dám tie papiere do poriadku a daňové priznanie je hotové do konca februára. Po odnesení na úrad nasleduje samoodmenenie za dobré správanie vo forme nového prívesku na náramok. Väčšinou postačí marcipánová tyčinka. Závidím ľuďom typu „Just do it!“. Dostanú úlohu, okamžite ju splnia a majú padla a hromadu voľného času, dobrý pocit k tomu. Ja dostanem úlohu, zapíšem ju do diára, potom mám voľný čas s výčitkami svedomia a nakoniec úlohu na poslednú chvíľu tiež splním. Vlastne to urobíme v rovnakom čase, len tí druhí sú už dávno zrelaxovaní, kým ja sa ešte zotavujem zo stresu. Dosť bolo. Idem sa zmeniť. Zapíšem si to hneď do diára.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?