Na kuchynskom fronte nič nové

Autor: Beáta Grünmannová | 11.11.2013 o 8:53 | (upravené 22.5.2014 o 20:35) Karma článku: 18,04 | Prečítané:  4160x

V takzvanom suchom mlyne chodí kôň alebo somár stále dokola. Nemenne ten istý okruh, každý deň, bez zmeny rytmu alebo trasy. Až kým ho nevystrie. Podobne žena. Sedáva nad kúskom papiera a rozmýšľa, čo by uvarila. Má síce okolo tridsať kuchárskych kníh a k dispozícii internety, ale aj tak to skončí pri kuracom perkelte. Rana istoty. Stabilizátor manželstva. S polmetrovým zoznamom sa vydáva na nákup. Nech je zoznam akokoľvek podrobný, jednu alebo dve veci určite zabudne. Nákup vkladá do košíka, z košíka na pás pri pokladni, do nákupnej tašky, vlečie ho domov, potom ho z tej tašky vykladá. Prečo je všetko zabalené v separátnej plastovej vaničke? Varí. Ak má šťastie, dobrý zrak a pevnú ruku, zaobíde sa to bez zranení. Všade číhajú horúce tuky, para, ostré nože, interiérom sa šíri pach slzotvornej cibule. ( Moje momentálne skóre: hojaca sa popálenina na pravej ruke, zľahka porezaný pravý prostredník a zaujímavé, tiež ľavý prostredník. Pritom som vôbec oplzlo negestikulovala smerom k hrncom ).

Nasleduje jedenie. To trvá najkratšie. Už len zvládnuť hromadu hrncov, pripálené oškrabkať, naložiť, vyložiť umývačku, poodkladať. Čo bude na večeru? Ešte sa treba raz do týždňa postaviť na váhu, aby sa z nej mohlo zliezť za tichého kvílenia a nadávok. Koľko bdelých hodín môjho života zaberajú tieto cyklické pohyby?

Pamätám si svoje nedávne skorozrútenie sa na miestnom trhovisku, kde som stála obklopená mrkvami a dyňami. Povedala som si, toto robím dvadsať rokov a možno budem ešte tridsať? Za toto sufražetky nebojovali a kde je vôbec tá emancipácia? Domov som sa vrátila s bonboniérou a dvoma bagetami. Alternatívna strava. Samozrejme, nakoniec ma zlomil hladný a smutný pohľad z druhej strany jedálenského stola. Varím ďalej.

Darmo, sme pod zdedeným tlakom. S materinským mliekom sa nám dostávala informácia, že naše rodiny , obzvlášť krehkí mužskí členovia, majú nespochybniteľné právo na dve teplé jedlá denne a priam ústavný nárok na domáce koláče. Zlá žena dá manželovi na večeru párky. Vrahyňa detí kupuje paštétu z obchodu. Kto nemôže alebo nevie variť, má samozrejme možnosť jesť vonku. Oné...hotovky. Prípadne špeciality za trikrát toľko, ale z toho istého chladiaceho boxu s tortelínami, či frikadelami v Metre. Polotovary si ale viem ohriať aj sama a ak budem mať sado-maso chuť na zemiakovú kašu z prášku, nepôjdem do miestnej vraj špičkovej reštaurácie. Skutočne predpokladám, že keby sme boli na reštauračnej strave a na tom, čo núkajú takzvané food corners, zákutia v obchodných centrách s fritovaným tovarom, nehovorme tomu jedlo, ochoreli by sme. Tadiaľ na Slovensku zatiaľ cesta nevedie.

Na západ od nášho raja sa posadnutosti nastajlovaným jedlom, molekulárnej kuchyni, maniakom s nožom ( Gordon ), uslintaným milovníkom pancetty a rukoly ( Jamie ) a čokoláde stečenej do výstrihu ( Nigella ), darí produkovať obrovské zisky a redukovať sebavedomie bežných kuchárov. Je to pekné pre oko, naučí to empatii s Pavlovovým psom, ale kladie to na nás neprimerané nároky. Kuchárske show si odložíme na špeciálne príležitosti, keď budeme chcieť robiť radosť, baliť baby na stejky, či vraždiť svokru cholesterolom.

Jedným z mnohých paradoxov dnešného sveta je nárast obezity. Kým inde na planéte ľudia počítajú každé zrnko ryže a často sú len chodiacimi kostričkami oblečenými do kože, mnohí šťastlivci nosia na sebe rôzne veľké laloky a lalôčiky tuku. Tesne pred porážkou, mozgovou, zmenia taktiku a neplatia za jedlo, ale odborníkom dietológom za to, aby ich odnaučili jesť. Je to vlastne perverzné. Ale je to jedna z ciest ako sa dostať späť k základom. Aj keď málokto udrží spustené kilá, spozná aspoň skutočný nutričný hlad. Hlad mu vyčistí chuťové bunky. Znovu sa naučí vnímať základné chute. Po bielkovinových atkinso.paleo.dukan.southbeach dňoch mu prvý zemiak varený v šupe, prvý kus ražného chleba, pripadajú ako manna nebeská, úplná delikatesa. Jazyk prečistený od chemických aditív, nadmiery soli, tukov, korenia a glutamátu sa zobudil z otupenosti.

Hlad je naozaj najlepší kuchár. Tak sa dostávame k možnému kompromisu. Že sa nezameriame na jedlá zaberajúce hromadu času a vyžadujúce dvadsať ingrediencií s hromadou kalórií. Možno si neuvedomujeme, že potrava, ktorú naozaj potrebujeme, aby sme boli zdraví a podľa možnosti aspoň pološtíhli, zaberá len minúty pri príprave. Príklad? Kozí syr s celozrnným chlebom a pár olivami. 2 minúty. Zemiaky pečené v šupe, tvaroh. Varené kurča z polievky a niečo k tomu. Pekáč plný pečenej zeleniny, bylinky, olivový olej. V lete slnkom nasiaknuté papriky a rajčiny, na bryndzovej nátierke, úplná symfónia. Chuťové bunky, neohlúpnuté aditívami budú spokojné.

Ešte pochmúrne post scriptum. Priateľka mi včera povedala, že mnohí ľudia si berú na Vianoce spotrebný úver, aby sa „mali dobre aspoň na sviatky“..... Opäť to sezónne potravinové šialenstvo. Čo to je, mať sa dobre? Teoreticky je zvykom na Štedrý večer jesť kapustnicu, rybu, šalát, na východe bobaľky a inde opekance a to by v podstate mohlo stačiť. Brať si úver na žlčníkový záchvat? Dokonca ani Biblia neprikazuje piecť dvanásť druhov drobného pečiva. Téma ženských rozhovorov, ktorá ma každoročne od novembra otravovala tak, že bola možno jedným z hlavných dôvodov, prečo som laboratórium vymenila za opustený, ale bezmedovníčkový život SZČO. Je to s láskou napečená hromada cukru, bielej múky a tuku, s nulovým zdravotným benefitom. Ak ma ľúbia, nech ma radšej pobozkajú. Bude to zdravšie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?