Chanuka nebola o šiškách s lekvárom

Autor: Beáta Grünmannová | 29.11.2013 o 7:26 | (upravené 22.5.2014 o 15:34) Karma článku: 14,59 | Prečítané:  7369x

Počas týchto dní sa postupne rozsvecujú svetlá na chanukových svietnikoch. Prebiehajú oslavy, deti, ale aj dospelí dostávajú darčeky. Jedia sa typické jedlá vyprážané na oleji, latkes (zemiakové placky), sufganiot (šišky z kysnutého cesta). To všetko na pripomenutie si zázraku, že počas čistenia a opätovného zasväcovania Chrámu, zneucteného pohanskými bohoslužbami, nebolo dosť posvätného oleja na udržiavanie večného plameňa, napriek tomu však horel osem dní, kým nebol vyrobený nový čistý olej. Lenže toto je len čerešňa na torte, legenda, interpretácia, ktorú mnohí učenci a historici považujú za málo podstatnú. Tým, že je zima a horia sviece a sviatok je to radostný, často sa objavuje mylná predstava, že Chanuka je niečo podobné Vianociam. Je to omyl, pretože to by znamenalo asimiláciu a Chanuka znamená presný opak, aj keď si to ľudia nie vždy uvedomujú. Stačí sa zahĺbiť do textov Starého zákona, do Kníh Makabejských alebo do zabudnutej, ale zaujímavej knihy Howarda Fasta „My Glorious Brothers“ (1948) v českom preklade „Moji stateční bratři“ (1950). Snáď sa dá zohnať niekde v knižnici.

Howard Fast nie je príliš známy americký spisovateľ, táto kniha však mala v čase svojho zrodu význam aj popularitu. Vyšla pár mesiacov predtým, než štát Izrael vyhlásil svoju samostatnosť, pár rokov potom, čo zlyhal najväčší pokus vymazať Židov a judaizmus z povrchu zemského. Kniha rozpráva historicky podložený príbeh vzbury, v čele ktorej stála rodina kňaza a starostu malej dediny Modin menom Mattathias a jeho piatich synov. Volali sa Ján, Šimon, Juda, Eleazar a Jonatán. Z nich potom pochádzala dynastia Hasmoneovcov, ktorí dobre vyše sto rokov vládli v Judei. Jednu z dcér rodu si zobral za manželku Herodes Veľký a tam už je zasadenie do priestoru a času zreteľné pre všetkých.

Kniha rozoberá ďalšie, dôležitejšie aspekty sviatku a tými sú národnooslobodzovací boj a boj za náboženskú slobodu. Otázky zázračného oleja sa vôbec nedotýka. Pod Jeruzalemom sa často križovali dejiny. Príbeh, ktorý dal vznik sviatku Chanuka sa odohral v druhom storočí p.n.l., v období po návrate Židov z babylonského zajatia a pred obdobím okupácie Rimanmi.

Po smrti Alexandra Veľkého, ktorý mal so Židmi dobré vzťahy, sa jeho obrovská ríša rozpadla na menšie útvary. Prisvojili si ich Alexandrovi generáli. V oblasti osídlenej Židmi bol zreteľný vplyv ptolemaiovského Egypta a seleukovskej Sýrskej ríše, ktorá napokon po víťazstve Antiocha III. Veľkého získala prevahu. To so sebou prinášalo helenizáciu, rozširovanie gréckeho kultúrneho vplyvu, zmenu životného štýlu, hlavne u bohatších a vzdelanejších vrstiev mestského obyvateľstva a tiež chrámovej kňazskej elity. Intenzívne ich podporoval nový sýrsky panovník Antiochus IV. Epifanes.

Chudobnejšie vrstvy boli odolnejšie a tradičnejšie založené. Existujú názory, že v prípade konfliktu medzi týmito skupinami obyvateľstva išlo o klasický rozpor liberálov a kmeňových konzervatívnych spiatočníkov. To je príliš zjednodušené. Liberáli sa snažili zmierniť vplyv Tóry, zlikvidovať niektoré jej ustanovenia, spochybňovali jej platnosť. Robili to však do tej miery, že ju úplne rozpúšťali a grécke zvyky preberali tak intenzívne, že reálne hrozila likvidácia monoteizmu, ktorý bol a je základom židovského náboženstva a neskôr kresťanstva. Išlo o úplnú stratu židovskej identity. To vyvolávalo prudkú reakciu tradicionalistov a v budúcnosti malo viesť k silnému zakonzervovaniu náboženského status quo.

Prehnané pokusy o reformu zničili jej možnosť v budúcnosti. V oblasti sa vystriedalo niekoľko sýrskych správcov, ktorí vyberali dane pre kráľa Antiocha. Na presadzovanie svojich požiadaviek a na zastrašovanie obyvateľstva mali k dispozícii veľké žoldnierske vojsko. Vojaci sa správali veľmi hrubým spôsobom, vypaľovali dediny, vraždili a znásilňovali. Napätie sa prirodzene stupňovalo, ale posledná kvapka pretiekla potom, čo bol úplne znesvätený chrám. Texty uvádzajú, že bola dokonca na oltár položená prasačia hlava. Snahou Antiocha IV. bolo židovské náboženstvo úplne zrušiť a nahradiť kultom Dia a ďalších bohov.

Podľa knihy Howarda Fasta, aj podľa kronikárov, ktorí písali Knihy Makabejských, kňaz Mattathias z Modinu spolu so svojimi synmi zavraždili sýrskeho správcu oblasti a kňaza levitu, ktorý sa pokúsil vykonať náboženský obrad na počesť bohyne Pallas Atény. Zabili teda cudzinca aj odrodilca. Po tomto čine boli nútení utiecť do púšte, nemali šancu postaviť sa regulárnej žoldnierskej armáde.

Začal sa partizánsky boj postupne stále väčších oddielov domáceho obyvateľstva. Bolo ich nepomerne menej a omnoho horšie vyzbrojených, ako boli žoldnieri. Lenže tí boli naučení bojovať na rovine a domáci útočili v noci, v priesmykoch, v ťažkom teréne, ktorý dokonale poznali. Židovská armáda bola nepatrná, zle organizovaná, ale bojovali v nej dobrovoľníci proti plateným a osobne nezainteresovaným okupantom, bojovali za svoju slobodu a svoju vieru.

Boje s prestávkami trvali 34 rokov. Medzitým sa však podarilo znovu vyčistiť a vysvätiť chrám, k čomu sa vzťahuje legenda o oleji. Najznámejším z bratov bol Juda. On dostal prívlastok Makabejský, zrejme od slova Maccabi – kladivo a pravdepodobne na znak obdivu voči schopnostiam poradiť si s nepriateľom. Všetci bratia skôr či neskôr zahynuli. Posledný Šimon sa stal sudcom, neoficiálnym kráľom Judey. Aj on zahynul násilne, spolu s dvomi synmi ho zavraždil jeho zať. Napriek tomu sa moci ujal ďalší z jeho synov a tak povstala hasmoneovská dynastia.

Na nejaký čas sa krajina ocitla v stave relatívnej slobody. Priali tomu aj okolnosti, pretože moc gréckych dynastií zanikala v následníckom zmätku a sila Ríma ešte len nadobúdala svoje hrozivé kontúry. Vplyv helenizmu bol vykorenený. Bohatí obyvatelia, ktorí sa spolu s gréckou posádkou ukrývali dlhé roky v pevnosti Acra, nakoniec museli opustiť mesto, vysťahovať sa.

Grécke božstvá, grécky spôsob života (odpor budila najmä nahota pri športovaní, radovánky považované za zhýralé, či nadmerné pitie alkoholu) opustili mysle obyvateľov Jeruzalema. Pevnosť bola zrovnaná so zemou, dokonca aj kopec, na ktorom stála, odstránili. Viera v jediného Boha bola znovu silná.

Ale kľud v nepokojnej krajine , tiesnenej nepriateľskými susedmi bol len dočasný. Jeruzalem mal pred sebou veľké turbulencie, stratu Chrámu, vyhnanie obyvateľov do celého sveta, ale to v čase, kedy sa odohrával príbeh knihy, skrývala milosrdná nevedomosť.

Až na detaily sa dej knihy Howarda Fasta nepohybuje v ríši fantázie, pretože sa drží Kníh Makabejských, textov Josepha Flavia a ďalších zdrojov. Hlavné postavy naozaj žili a tie vedľajšie pomohli dokresliť kolorit života obyvateľov vidieka z čias dvesto rokov pred Kristom. Autor dokonca používal archaický jazyk, zrejme aby vytvoril ilúziu starého textu.

Škoda, že kniha nemá novší preklad a súčasnú slovenskú alebo českú verziu. Dalo veľa pracného chodenia po pražských antikvariátoch, kým sa objavil exemplár z r. 1950. Pritom je to ideálny nenásilný úvod do štúdia tohto pohnutého obdobia ľudských dejín. Obdobia, ktoré bolo tak významné pre celú judeo-kresťanskú civilizáciu. Ak by sa neboli Makabejskí postavili na odpor, ak by bol monoteizmus zahynul a Tóra bola zničená, kde by bol fundament pre kresťanstvo a bolo by vôbec mohlo vzniknúť? V nejakej inej forme, niekde inde?

Stalo sa ako sa malo stať. Ak by sa niekde v opísaných udalostiach mali hľadať stopy zázraku, mohli by byť v tom, ako si bezvýznamná skupina ľudí dokázala poradiť s mocnou profesionálnou armádou. Ale tak isto môže byť vysvetlením srdce a nezlomný duch. Svetlá chanukového svietnika horia a pripomínajú nám naše korene, bez ohľadu, či sme pobožní alebo sekulárni, či sme židia alebo kresťania. Pripomínajú nám, že za slobodu sa oplatí bojovať aj zomierať. Je to ťažké, nezvládne to každý, ale tí Makabejskí medzi nami to v čase skúšok môžu dokázať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?