Právo písať o prečítanom

Autor: Beáta Grünmannová | 4.2.2014 o 20:35 | (upravené 18.5.2014 o 14:31) Karma článku: 10,55 | Prečítané:  2584x

Už je to raz tak. Rozmohol sa nepríjemný zvyk. Ľudia knihy nielen kupujú, ale ich aj komentujú. Tie prekliate sociálne siete sú na vine aj tohto zla. Pomaly každý, kto má aspoň jednu ruku a klávesnicu, si osobuje právo rečniť o literatúre. Dokonca nesúhlasiť. Ako vraví Nina, poetka v amoku, hlavná postava Inventúry nórskeho autora Erlenda Loeho, čitateľ môže chápať a nechápať veci tak, ako sa mu zachce. Prezradím, že autorom a profesionálnym kritikom nezostáva nič iné, len to akceptovať. Nastala doba veľkej slobody vyjadrovania, orgie diletantizmu. Paralelne s týmto javom však existuje úplná sloboda grafomanské pechorenie sa čitateľov ignorovať. Napriek tomu, to viem z vlastnej prekvapivej skúsenosti, niektorí spisovatelia berú tieto čitateľské denníčky dosť vážne. To hraničí so sebapoškodzovaním, páni Majstri.

Nina, nervózne očakávajúca reakcie na svoju poslednú zbierku básní (ozaj, Nina, fakt sa mi ukážky vôbec nepáčili, bolo to ako počúvať zaseknutú platňu), sústreďuje svoju úzkosť a zlosť na literárnych kritikov. Nevie pochopiť, ako sa niekto rozhodne stať kritikom a živiť sa zhadzovaním diel, na ktorých iný človek pracoval dlhé roky. Ešte ťažšie by chápala, že niekto to robí zadarmo, ako hobby.

Zbierka je prijatá zle a autorka, ktorej je písanie jedinou obživou, činnosťou, ktorej obetovala život a vzťahy, sa zrúti a vyberie sa na misiu odplaty. Trestá a kope. Nenávidí, sama kritizuje úspešných a závidí. Niečo o brvne a trieske sa tisne na pery. Predvedie veľké predstavenie bezmocného besnenia.

Človeku v čitateľovi je smutno. Ale to je asi tak všetko. Žiadneho spisovateľa mi nedokáže byť tak ľúto, aby som klamala, že sa mi jeho kniha páči, ak to tak nie je. Vrcholným aktom milosrdenstva u mňa je, že o knihe nenapíšem. Aj amatérsky posudzovateľ by sa mal snažiť o férovosť, ak má byť relevantný aspoň pre hŕstku svojich priateľov.

Tu objektívne vzniká právo na otázku, čo toto insitné písanie vôbec oprávňuje. Nič. Len prostý fakt, že človek kúpil knihu za vlastné, má svoj blog a pár spriaznených duší, ktoré zaujíma outsiderský názor niekoho, kto nie je zapletený v tej podivuhodnej profesionálnej vianočke spletenej z averzií, sympatií, intríg, márnomyseľnosti a neistoty, chvalabohu ale aj odbornosti a skutočného talentu.

My, protivní píšuci čitatelia sme vox populi. Sme bezpeční vo svojej škrupinke, ale myslím, že len dovtedy, kým by sme neprepadli blogerskej viróze, ktorou je pocit, že aj my by sme mali napísať knihu. Potom celkom iste hrozí, že nám to tí kritizovaní literáti a profesionálni kritici spočítajú tak, že sa nervovému zrúteniu tiež nevyhneme. Po zásluhe. Karma je beštia. Erlend Loe Inventúra Premedia, 2013

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?