Umenie dávkovať hrôzu po lyžičkách

Autor: Beáta Grünmannová | 10.7.2014 o 19:32 | Karma článku: 10,45 | Prečítané:  3239x

Netreba veľa ingrediencií. Stačí starnúca osamelá žena, kufor, portrét, pár listov a výstrižkov. Čo je nutné, je empatický a trpezlivý čitateľ. Začiatok je ako zauzlené klbko, taká je však aj hrdinka, jeden uzlík bolesti pri druhom, treba ich akosi rozmotať, opatrne, aby sa dalo vydržať, že manžel už zrazu nie je, deti žijú svoje dospelé samostatné životy, nový domček stojí uprostred neznámej dediny a jediné, čoho je nadbytok, je čas.

V určitom období života už človek nič nemusí, očakávania okolia nie sú priveľké. Stereotypy slúžia ako zábrana tomu, aby nespustol. Preto je dobré nakupovať, variť, upratovať, okopávať a sadiť, zájsť do kostola, čítať. Otázku zmysluplnosti týchto činností je lepšie si neklásť. Zdravšie je prebudiť v sebe záujem. O hocičo.

Pomôcť môže aj objav na povale. Kufor, v ňom schovaná korešpondencia a výstrižky, portrét. Obraz mladej ženy s čiernymi očami, vystupujúci z tmavého pozadia a veľa nezodpovedaných otázok, na ktoré sa dajú tušiť len smutné odpovede. Napriek tomu, Zita sadne za stolík, začne čítať a rozpletať. Má zrazu na čo myslieť, má čím tráviť večery.

Z prachu zabudnutia sa vynára ako živá mladá žena, Edita. Židovka zo stredného stavu, zaopatrená, chorľavá, vydatá, ale bezdetná, žijúca svoj každodenný život, bezmocne pozorujúca mračná, čo veštia finálnu búrku, pred ktorou niet úniku. Možno sa dalo ujsť, ale ochromujúca pasivita a tisíc vymyslených dôvodov prečo neodísť, ten ťažko pochopiteľný fatalizmus, či nedostatok pudu sebazáchovy, ani len pokus sa schovať Edita s mužom neurobili. Dali sa odviesť.

To všetko sa postupne dozvedá Zita z útržkov korešpondencie a písomného svedectva mladej slúžky Mariky, ktorá po svojej panej zachránila aspoň jej portrét a rukopisy. Zita, mysľou kdesi v minulosti, je konfrontovaná s vidiekom, dedinami dneška, kde po židovských obyvateľoch zostali len spustnuté náhrobné kamene, rozbité a zarastené burinou zabudnutia. Áno, obyvateľstvo zväčša uzná, že „však to neboli naši, ale tiež to boli ľudia“, ale všeobecne sa považuje za zdravšie a zbytočné zaoberať sa Židmi. Načo, vlastných a dnešných starostí je dosť a keď treba niekam nasmerovať averziu, nájde sa aktuálnejší cieľ, niekto kto je iný, vždy to musí byť niekto odlišný. Buď sú to ľudia, ktorí nezapadajú do miestnej šablóny žiaduceho správania sa (záhrada, v sobotu pratať, všetko o každom vedieť, kostol, krčma) alebo cigáni, je kde ventilovať.

Tak zostáva príbeh ženy, čo sa stratila počas vojny, na ktorú si už nikto ani len nespomenie, len v hlave ďalšej ženy, ktorá raz tiež bude zabudnutou spomienkou, len o takých osemdesiat rokov neskôr a jej skon nebude pravdepodobne tak krutý a určite nie tak predčasný.

Než však z núdze mizerná spoločnosť susedov, s ktorými ju nespája ani jeden spoločný záujem, je pre Zitu lepšia prítomnosť trojnohej kamarátky Mačky, čo si v noci chodí sadnúť na okno a obraz Edity  s čiernymi očami, čo v listoch po sebe nechala závan svojho skutočného ja. Niekedy sú mŕtvi lepšími partnermi, lepší je pokojný monológ v ich prítomnosti ako tupé dialógy o ničom podľa vopred jasných schém.

Na knihe je pozoruhodná jemná práca so slovom a citlivé dávkovanie zla. Hoci nie sme pri čítaní svedkami drastických scén, len korešpondencie niekoľkých žien, z ktorých možno ani jedna neprežila, je atmosféra plná bezútešného smútku a strachu, ktorý akoby sa mimovoľne vyparoval zo stránok. Málokedy odkladám knihu s hrčou v hrdle, so slzami v očiach.

Jane Juráňovej sa podarilo rozplakať ma. To si nepochybne zapamätám.

 

Jana Juráňová

Nevybavená záležitosť

ASPEKT knižná edícia 2013

Kniha je finalistom súťaže Anasoft litera 2014

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?