MENU
Jahňacie s kôprovou omáčkou podľa Raymonda Chandlera je cítiť skôr cigaretami a whisky, než aromatickou bylinou, avšak omáčka, v ktorej sú hrudky rozbíjané obuškom predsa len napraví dojem, pokrivený sťa kuchárov obnosený klobúk. Ako príloha sa podáva blondína naboso.
Estragónové vajcia podľa Jane Austenovej po značne neurotickej príprave dokážu čeliť aj nárokom lady Cumberlandovej, samozrejme, pri starostlivom podávaní na patrične prestretom stole, kde na honosnom obruse ležia dokonale prepečené hrianky. Ak už toto neprivedie do domu ženícha, potom už asi nič.
Japonská polievka podľa Franza Kafku síce obsahuje len štyri ingrediencie, ale aspoň desať druhov úvah, či sú hosťami hostia alebo hostiteľ a či je variaci pri varení predmetom posudzovania alebo odsudzovania, bez toho, aby sme vlastne zistili, kto je tu komu podriadený a kto nadriadený. Miso v mise, riasa a tofu, to byť radšej chrobákom ako pozvaným.
Čokoládová torta podľa Irvina Welsha je diabolský trip, kvalitný čokoládový matroš, a keď sa smaží, tak sa smaží, že je to cítiť na celú kuchyňu, aj keď napchať do nosa práškový cukor nie je úplne to pravé. Zato ihla a striekačka sa šiknú, keď treba zistiť, či je stred prepečený.
Tiramisu podľa Marcela Prousta to je kapučíno omylom ochutené amarettom a z toho plynúca pachová spomienka, ktorá nechala melancholického autora s nosom zaboreným v pene, pri rozjímaní nad receptom a krásnou susedou, čo miesto prvej skúsenosti ponúkla dlhé, kávou zvlhčené piškóty.
Kohút na víne podľa Gabriela Garcíu Márqueza nie je len tak niekto, je to samotný slávny Jaguarcito, bojový kohút, obetovaný ako dar a posledné jedlo, pocta odsúdencovi na smrť. Tuhý operenec vyžaduje magickú prípravu a odklad popravy. Variť by mala vnadná a rozvlnená mulatka, rozhrešenie dávať kňaz s menom dlhým na dva riadky. Poveternostné podmienky: vlhko a horúco, ako v hrnci s kikiríkom.
Hubové rizoto podľa Johna Steinbecka pripomína prácnosťou skôr hrdlačenie za slnečného úpeku na poli. Paradoxne, dnes za talianske rizoto s kvalitnými hubami, pravým parmezánom, miešaným mozoľnatou dlaňou kuchára, dáte v dobrej reštaurácii viac, ako za mäso a zemiaky po ktorých túžila nevďačná chudobná rodina, ktorej bolo ryžové jedlo určené na zapchatie žalúdka.
Plnené kuriatka podľa markíza de Sade trhajú všetky gastronomické kazajky a ponúkajú znalcom života kulinárske orgie , keď sadistický vegetarián v záchvate šialenstva naplní svoje tajné sny aj bruchá operencov až po okraj plnkou, potom si ich upečie a celé aj zožerie.
Clafoutis podľa Virginie Woolfovej, je jedlo skôr teoretické, lebo keď pečie čerešňovú nafúklinu niektorá od VW je isté, že pekne učesanou hlavou prebehne budúci smutný osud detí, starosti známych, aj obrazy kvetín zo záhrady, ale čerešne zostanú neodkôstkované, čo degustátorom pripraví zábavu vo forme vypľúvania kôstok a zubov, najlepšie smerom k Majáku.
Fenkata podľa Homéra sa podarí, keď Odyseus smelý, bohom podobný, králika šípom odstrelí, pokrm sťa ambróziu z neho Achilles ukuchtí, by obliehateľom Tróje vyhladnutým, sily na hlušenie domácich dodal.
Vietnamské kurča podľa Grahama Greena nastúpi vo chvíli, keď na privítanie hosťky nestačí gin. Biele prsia láskyplne potierané delikátnou zmesou, pálivé a sladké zároveň, opekané za zvukov žalmu 51, sú dokonalou predohrou, po ktorej je vlastne hlavný chod dosť zbytočný.
Platesa po dieppsky podľa Jorge Louisa Borgesa je jediná ryba, ktorá dokáže byť správou, dezinformáciou ukrytou v informácii a samovražednou zbraňou zároveň. Na kosti si pri rybách treba dávať pozor, iba žeby bol náš úmysel, zaliaty omáčkou z mušlí, presne opačný.
Syrový toast podľa Harolda Pintera, ciabatta, pesto, mozzarella, a nie, to nie je talianska ária, to sú spolu s baklažánom ingrediencie prvého dejstva divadelnej hry, kde sa nad prípravou syrového toastu prelína konzervativizmus, multikulturalizmus, beznádej a nádej, bez konsenzu ohľadne použitia olivového oleja.
Cibuľový koláč podla Geoffrey Chaucera je prostá skvelá večera,
keď v hostinci, cestou z Londýna, výberca daní recept spomína,
cibuľa, cesto, smotana, tymianu troška dodaná,
dalo by sa do rána, chrúmať kôrku spečenú,
no predstavy kíl nabratých, chuť v okamihu zaženú.
A dosť!
U Kafky v kuchyni
Dejiny svetovej literatúry v 14 receptoch
Napísal a ilustroval Mark Crick
(vynikajúco) preložila Veronika Lásková
Nakladateľstvo BB/ art s.r.o. 2007