Náhodne som si obstarala hojne ilustrovaného sprievodcu, ktorý priam zoologicky presne roztrieďuje túto kategóriu mestských podivných pavúkov na rôzne varianty a subvarianty.
K preštudovaniu problematiky ma viedlo temné podozrenie, že by som mohla byť vedome nepriznanou, zato faktickou členkou hipster klanu. Príznaky? Okuliare s hrubým rámom sú dokázateľne už na mojom maturitnom table z roku pána, ktorý nepoviem. Nohavice nosím úzke a vyhrnuté, topánky ako do lesa, či japonské tenisky obskúrnej značky, a to aj do divadla. Mám ošúchanú koženú brašnu a vždy diár Moleskine, aj keby na chleba nebolo, plniace pero, hodinky mechanické z roku 1920, jem raw koláče a pijem ajurvédsky čaj po vegánskom obede. No. Len bicyklovať sa neviem, spadnem totiž zo všetkého, okrem stoličky a postele. Ale mám Sony discman, ktorý počúvam pred spaním, to na vyváženie. Záver po preštudovaní knihy je, že do istej miery určite, ale nejedná sa u mňa o niektorý čistý typ, len prienik množín, zlučiteľný so životom.
Zo základných archetypov hipstera ma veľmi okúzľuje mestský lovec, v károvanej košeli, nórskom svetri, ťažkých topánkach a s bradou, ktorej vypestovanie bolo jeho najväčším životným projektom. Vyzerá síce ako chasidský Žid na úteku v prestrojení, ale to neva. Vždy lepšie ako ryšavé navoskované fúziky bonvivána v klobúčiku. Lovec samozrejme nejde rúbať drevo a wrestlovať s medveďmi. So sójovým latte v eko pohári mieri do grafického štúdia. Ale zasa, čo ak stretne myš, treba byť pripravený.
Hipsteri obľubujú tvorivé profesie. Dizajneri, dídžeji, umelci fundovaní rodičmi, filmári s retro kamerami, autori slam poézie, členovia kapiel s dvojciferným publikom, baristi ( kreatívci, čo nechcú umrieť hladom), pekárky celozrnných muffinov, nádejní románopisci. Okrem toho vegáni, vitariáni, frutariáni, frugalisti, minimalisti či skejtisti, majitelia malých psov s veľkými vypúlenými očami a astmou. Podľa mňa milý a neškodný spolok.
Čo je nutné, aby sa záujemca o titul hipster mohol zaradiť do klubu vyvolených v bio-friendly chrámoch ryžového mlieka a mrkvových koláčov? Tenké nohy v skinny nohaviciach, aj keby neboli, byť musia. Obuv kolíše medzi polorozpadnutými converskami, najbesnejšími najkami alebo heavy stavbárčinou. Okuliare s hrubým rámom sú ein muss, aj keby v nich sklá neboli. Kockastá košeľa, brada, tričká hovoriace o mŕtvych hudobných skupinách, hučka na hlavu a tetovanie, aspoň rukáv s námorníckymi motívmi. Bicykel, aby bolo čo oprieť o kandeláber medzi 50 ďalších. U dievčat vlasy v štýle Môj malý poník alebo ľahký rozcuch vytiahnutý na temene do nedbalej fontánky. Ale hlavne, hlavne, hlavne!!! Žiadny úsmev. Svet je vážne miesto a preberanie stavu planéty, literatúry, street artu a undergroundovej hudby je príliš seriózna vec na to, aby človek ceril zuby. Pritom nie je smiešne vyzerať ako potetovaný Abraham Lincoln. Smiešne je, brať to vážne.
Ej veru, peknú knihu napísala Kara Simsek, jasná insajderka, nikto z kamošov sa s ňou už nebaví, som si istá. Samozrejme, kniha bola zakúpená v jedinom kníhkupectve, kam noha hipsterova, okrem občasnej susedskej burzy, vkročí. Ak neviete, ktoré mám na mysli, nie ste slovenský hipster. Tešte sa alebo plačte.
So you think you´re a hipster? ( Cautionary case studies from the city streets)
text@Kara Simsek 2013
Dog´n´Bone Books