Tisíc a jedna krvavá noc Hassana Blasima

Autor: Beáta Grünmannová | 7.1.2015 o 15:31 | (upravené 7.1.2015 o 16:41) Karma článku: 5,00 | Prečítané:  864x

Str. 157: „Človek nie je jediný tvor, ktorý zabíja kvôli chlebu alebo láske alebo moci, pretože zvieratá v džungli to robia rôznymi spôsobmi, ale je jediným tvorom, ktorý zabíja pre vieru.“ (Profesor)

Čo vlastne vieme o živote Iračanov počas vojen s Iránom a Kuvajtom, počas vlády Saddama Husseina, počas „Mission accomplished“ Georga Busha, až po dnešok? Len to, čo nám predžujú a prefiltrujú CNN,  Fox News, BBC, naše tlačové agentúry a komentátori, samozrejme tiež televízne seriály a filmy, prevažne americkej proveniencie. Iračan by iste pokrčil plecami. Je to ďaleko, niet prepojenia, niet styčných bodov v jazyku, kultúre, náboženstve. Tak odkiaľ niečo vedieť. A vedia o tom všetci v arabsky hovoriacich krajinách? Aby sme si ani náhodou nerobili ilúzie o tom, že prebehla nejaká úžasná arabská demokratizačná jar, tu je časť rozhovoru s Blasimom:

"Moja zbierka Šialenec z Námestia slobody bola vytlačená a publikovaná v Libanone potom, čo cenzor už vopred odstránil hromadu textu. Napriek tejto skutočnosti, kniha bola zakázaná v Jordánsku, a kdekoľvek sa môj vydavateľ zúčastnil knižného veľtrhu v arabskej krajine, bolo zakázané, knihu vystavovať. Publikoval som väčšinu svojich príbehov a poém online...medzi mladou generáciou v Iraku a inde v arabskom svete bola odozva veľmi pozitívna a nadšená." (z interview pre newstatesman.com)

Objavil sa malý chlapík, ktorý rok po páde Saddáma šťastlivo celý a živý zdrhol do Európy, dostal povolenie usadiť sa, písať a tvoriť vo Fínsku. Našťastie.  Okrem poém, scenárov a ďalších vecí, ktoré som nezachytila, píše poviedky. Vydal dve zbierky, za druhú z nich získal významnú literárnu cenu, Independent Foreign Fiction Prize 2014. Vydavateľstvo Penguin z nich zostavilo jeden zväzok, ktorý je k dispozícii v anglickom preklade tak dobrom, až je jeho autor Jonathan Wright obviňovaný, že pôvodnému textu pomáha. Nechápem, prečo by ho mal przniť. Znalec jazyka a znalec života v oblasti Stredného východu, s literárnym nadaním k tomu, je zárukou, že budeme čítať kvalitu a nie niečo, čo pripomína lacný preklad návodu na diaľkový ovládač. Aj to tu už bolo. A ako poznám dobrý preklad, ak neovládam pôvodný jazyk? Tak, že kniha znie ako kus hudby bez falošných tónov a nevypadáva z rytmu.

Poviedky sú možno  strašidelné rozprávky, možno realita. Keď je obyčajný deň pulp a nočná mora, keď je bežné skončiť ako obeť samovražedného atentátnika alebo zakopnúť o niečiu odrezanú hlavu, čo je vlastne normálne? Blasim sa zameriava výhradne na osudy Iračanov, prevažne chudákov zdola, vyskytnú sa aj zadávatelia pokynov a ťahači nitiek, ale tí sú tiež domáci. Iránčanom a Američanom, vojnovým protihráčom sa vyhýba, sú len nemenovanou čiastočnou príčinou zla pod irackým slnkom.

Blasim píše tak, ako Hieronymus Bosch maľoval. Zvrátene a fantasticky. Dalo by sa ho iste porovnávať s klasikmi, čo utrhli brzdu predstavivosti, čierneho humoru, ale ak aj možno vystopovať vplyvy Kafku, Borgesa, Murakamiho, Marqueza, Palahniuka a ďalších, načo to je? Treba čítať.

Napríklad to, že estétom v spolku vrahov, vystavujúcich mŕtve telá na verejnosti, vadia lacné riešenia kolegu, ktorý rozvešia klientovo telo po častiach a a namaľuje srdce na tmavomodro, črevá nazeleno, pečeň a semenníky nažlto ( úvodná The Corpse Exhibition). V móde je minimalizmus, mŕtvoly ako živé, bez viditeľných poranení. Dočítame sa o možnosti stať sa bohom. Je k tomu potrebné len málo, ničiť životy svojmu okoliu, zastrašovať, ponižovať, brať si, čo sa nám zapáči, okrem iného aj bez zjavného dôvodu niečí život. Paradoxom by sa mohlo zdať to, že nádejnému atentátnikovi, čakajúcemu na pokyn k akcii, ktorá rozmetá ľudí na atómy, nesmierne záleží na živote králika, tvora mozgovo skôr príbuzného rastline . Z adresy mŕtveho vojaka iránsko-irackého konfliktu sa valia stovky a tisíce skvelých románov nesmiernej kvality a mohol ich napísať jeden prostý nebožtík? Nepomôže ani vykopať a spáliť jeho mŕtvolu, prúd písania to nezastaví. Čo je to? Zničené životy sa samočinne prepisujú do zošitov? Čo sa s vami stane, ak policajt, ktorý uhorí na prahu vašich dverí ešte nechce odísť a obsadí vaše telo a mozog a v kuse otravuje otázkami, pokynmi a vyčíta vám, že pijete, keďže on je pobožný? Posiela vás na toaletu, pretože zápach vašich čriev mu tam vo vnútri pripadá neznesiteľný? Možno ste len schizofrenik, možno nie. Každopádne, ak ste blázon, je podstatne ľahšie presvedčiť vás, aby ste si zobrali ťažký opasok a išli sa posadiť na lavičku niekam, kde je veľa žien a detí. Môžete stáť pred dilemou, či zachrániť svoju starú, hluchú a slepú matku alebo kaviareň plnú ľudí. Je to skrátka svet, kde máte stále takto pekne na výber. Ak sú vaše životné tragédie obzvlášť šťavnaté, môžete sa prihlásiť do súťaže a keď presvedčíte svojím prednesom porotu, keď budete obzvlášť autentickí, získate hodnotnú cenu. Síce vám nevráti rodiny, ani končatiny, ako tomu mužovi, čo mu zostala len dlhá brada, ale ani jedna noha alebo ruka, ale cash sa hodí vždy. A pravda? Tú má ten, kto robí nahrávku. Ak vás unesú, zmlátia a vyhladujú a dajú na výber čítanie z papiera alebo guľku, budete presvedčivý armádny kolaborant s Američanmi, , člen Mehdi Army a známy vrah sunitských mužov, inokedy sunitský islamista vyhadzujúci do vzduchu šiitské mešity, zradcovský Kurd, neveriaci kresťan, saudský terorista, sýrsky baathista aj Zoroastrián. Čo si režisér zažiada. Je to blázinec? Nie, je to svet kúsok vzdialený od nás. A jeho obyvatelia ho zo seba nevedia dostať, aj keď sa presťahujú do Dánska, prijmú meno Carlos Fuentes, naučia sa miestny jazyk a oženia sa s tlstou Dánkou. V noci a vo snoch sa to vráti. A vezme si vás.

Hassan Blasim

The Corpse Exhibition

Penguin Books, 2014

Preklad do angličtiny Jonathan Wright

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?