Hranice ženskej hlúposti

Autor: Beáta Grünmannová | 29.1.2015 o 17:03 | (upravené 29.1.2015 o 18:01) Karma článku: 16,42 | Prečítané:  6396x

Mám sporadicky recidívu, keď si poviem, čo keď to predsa bude iné. Nielen prózou je človek živý, idem  a kúpim ženský časopis. Každou  otočenou stranou potom silnie vnútorný výsmešný hlások:      „Zasa si za blbca, zasa si za blbca!“ Tentoraz som si teda sadla a začala počítať.

Časopis má 155 vnútorných strán. Z toho som napočítala 62 strán nezakrytej priamej reklamy. Ďalšia, len zľahka zahalená, sa skrývala pod nadpismi Koktejl, Nákup mesiaca. Tipy pre vás, 20x základ šatníka ( čítaj ako 20x reklama na konkrétny kus šatstva), Móda a štýl, 10 strán o líčení, čo bol len produkt, produkt, produkt a zasa produkt, Zdravie a wellness. Domov, Jedlo a potešenie – samé reklamy, sem alebo tam riadok textu.

Hromada celostranových ilustrácií sa dá zobrať na milosť, pretože ich často tvoria renomovaní fotografi a oko si výnimočne oddýchne, ak ignoruje drobné reklamné textíky o tom, ktorá firma modelke poskytla svetrík a ktorá očné tiene, ale dobre.

Otočila som to, jednoduchšie bude spočítať autorský text. Nazvime ho tak, väčšinou je to slabo skrytý copy paste, v prípade pochybností však v prospech obvineného (kolektívu redaktoriek). Bolo ho 31 strán. Takže zo 155 strán je 31 strán akého-takého obsahu, ktorý útočí na niečo iné, ako na povrch, ale hĺbkové vrty do duše či mysle to, samozrejme, nie sú.

Zbytok je o šatách, šminkách, krémoch, bytoch, autách, kuchynských pomôckach, nastajlovaných potravinách.

Vypovedá to o cieľovej skupine? Naozaj je ženský mozog tak nesmierne unavený, že zvládne len pozeranie na farebné obrázky, ktoré nemajú ani také posolstvo, ako knižka pre dvojročné dieťa? Je žena tvor, ktorý chce a túži výhradne po šatách, ktoré ako keby jedna mater mala a po návodoch, ako sa namaľovať pre retardovaných, nech mi prepáčia tí nevinní ľudia, pretože na to, ako si urobiť oči, mihalnice, líca a ústa je presne jeden návod, ľudská tvár je už pár tisícročí nemenná a čuduj sa svete, rúž ide na ústa, tiene na oči a púder na nos. Šokujúce. V rubrike bývanie som sa dozvedela, že koberec ide na zem, ale to už bolo temer priveľa pre môj malý rozumček.

Čo je na tomto papierovom trhu márností najzábavnejšie? Že je to dokonalé skoro ako objav kolesa. Vezme sa väčší a elegantnejší reklamný leták, nazve sa štýlovým časopisom. Niekto zaplatí za reklamu a umiestnenie produktov buď priamo alebo nepriamo vo forme výkrikov vybranej celebrity, ktorá miluje výhradne krém x, parfém ypsilon a napcháva sa ovsenými vločkami zet. A akoby to nestačilo, ešte vytiahnu 3-4 eurá od čitateliek, ktoré podobné, len slabšie nafotené veci vyhadzujú z poštových schránok rovno do pripravenej debničky na papier. Boh reklamy nech ochraňuje ženskú jednoduchosť, tak musí znieť ranná modlitba inzertných oddelení vydavateľských domov.

Nemôžem povedať, že je to nefér, predaj ilúzií a denného snenia nie je zakázaný. Štve ma len, že si časopisy tohto typu dávajú stále menej námahy. Možno o pár rokov bude jediný, skutočne autorský text, úvodník šéfredaktorky: „ Milé dámy, ctené čitateľky, ste hlupane.“

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?