Rovnosť v čakárňach

Autor: Beáta Grünmannová | 12.2.2015 o 22:21 | (upravené 13.2.2015 o 11:07) Karma článku: 13,60 | Prečítané:  16916x

Zasadli parlamentní Mesiačikovia okolo ohníčka, aby premysleli, čím potešiť miestnych nevoľníkov, akým opatrením spríjemniť pobyt v krajinke tým, ktorí nevládali zdrhnúť. Aj činnosť bolo načim nejakú vykázať, keď už je po referende. Nových homosexuálov je treba, tak nech sú to povedzme, povedzme....lekári a pacienti, špeciálne tá banda, ktorá stŕha z kľučiek mozoľnaté dlane našich babičiek a mávajúc päťeurovkou sa bezohľadne ženie do ordinácie. Toľko ľudová tvorivosť.

Fascinuje ma jasot, ktorý prepukol. Tešia sa tí, ktorí doteraz sedeli v čakárni tri hodiny a teraz budú štyri. Tešia sa tí, ktorí u lekára roky neboli, ale aj tak, lebo zato. Tešia sa tí, ktorí denne zvládnu jednu až dve krabičky cigariet, pár pív a nejaké to mäso. Závidia vegetariánovi, abstinentovi a nefajčiarovi, že dá 5-10 EUR za prednostné vyšetrenie, ktoré si musel naplánovať aj dva mesiace dopredu. Tvária sa, ako keby išlo o predbiehanie sa v rade na traumatológii, kde ležia na chodbe ľudia s odtrhnutými údmi alebo na kardiológii, kde skonáva schúlený na lavičke starček, prekročený arogantnou blondínou, ktorá si prišla ... neviem, po vatičky k odlakovaču na nechty?

     Prednostné vyšetrenie v meste v ktorom žijem, v Košiciach, bolo obmedzené na hodinu denne a rámcovalo pracovnú dobu lekára. Bolo si teda treba buď privstať alebo prísť ku koncu jeho pracovnej doby. Všetci ostatní pacienti boli objednávaní štandardne. Časy, platby, ordinačné hodiny, všetko zrozumiteľne napísané na dverách ordinácií. Fungovalo to, aspoň niečo fungovalo legálne. Za poplatok bola potvrdenka, bol to príjem, ktorý sa zdaňoval, žiadny úplatok. Tak, ako to má byť, bez zlého pocitu.

     Mám dosť málo rokov, ale o to viac diagnóz, pekne sa tomu hovorí multiorgánové postihnutie. Možnosť platiť si prednostné vyšetrenie mi výrazne pomáhala zvládať kvantum návštev u lekárov špecialistov, ktoré musím absolvovať. Aspoň čiastočne mi pomáhala zlepšiť kvalitu života a čo budem klamať, pomáhala mi aj psychicky. Počúvať smutné príbehy, pozorovať stále a stále veľa chorých a nešťastných ľudí, je veľmi ťažké. Je egoistické snažiť sa zachovať si zbytky fyzického zdravia a zdravie psychické? Má niekto právo súdiť, že chcem investovať do svojho zdravia sumu, ktorá za rok nevydá ani toľko, čo stojí časť značkovej kabelky?

     Ja si pomôžem. A pomôže si aj nemenovaná súkromná klinika, ktorej sa stanem klientkou, pretože ma k tomu ctihodní zákonodarcovia dohnali. Je dobré položiť si klasickú otázku. Komu to prospeje? V odpovedi sa môže skrývať všeličo.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?