Žemľa so salámou

Autor: Beáta Grünmannová | 28.3.2015 o 12:49 | Karma článku: 15,01 | Prečítané:  2749x

Stála som pri polici s údeninami. Rok alebo dva alebo koľko držím diétu. Musím. Spolužiak, primár z onkológie, chlapec so žiarivými maniackymi očkami a úsmevom od ucha k uchu, mi vysvetľuje, čo ma čaká, ak radikálne nezmením život. Stravovacie návyky, množstvo pohybu, zatiaľ len riziko, ale potom rakovina takmer istá, tak nech si vyberiem. Vybrala som si život, už po niekoľký raz, a tak držím tú hlúpu diétu, prevažne vážne vegetariánsku, podľa možnosti v biodrahej kvalite, občas ryba a úplne sporadicky hydinové mäso z farmy, s rodokmeňom podstatne lepším, ako mám ja. Kamoška, odborníčka na veľa vecí povedala, že morku nevedia dopovať hormónmi. Možno sa ešte naučia, ale morčacie mäso je fajn, pretože sa vie tváriť aj ako pečené bravčové pliecko.

Ja totiž nie som vegetarián z presvedčenia. Samozrejme, mám rada zvieratá, ich utrpenie ma bolí, ale tu uľahčujem svedomiu práve tým, že jem mäsa strašne málo a z voľného humánneho chovu, čo má nehumánne ceny v maloobchode. Ale beriem to ako odpustok. Sme všežravci a ja z pažítky skrátka mocná nebudem.... kde som to bola?

Pred pultom s údeninami. Tie som si dokázala odriecť úplne a kto pozná sójové párky a seitanovú klobásu vie, že som skoro svätec. Napriek tomu, pri salámach, slanine, tlačenke, mangalicovej klobáse, sa správam ako úchylný deduško, ktorý si potrebuje aspoň pohladkať, či privoňať.

Dnes som tak opäť postávala a hrala svoju hru na Pavlovovho psa, teda potajme slintala, keď mi padol pohľad na balíček Pick salámy. Zrazu sa mi vyrojili spomienky na starú mamu. Ako mi s láskou balila do školy desiatu, ktorú som mala najradšej. Dve žemle so syrom, Pick salámou pekne nahrubo a zelenou paprikou. Ach, bože....

Potom ma od zlosti a ľútosti skoro zaliali slzy, pretože akože ja už NIKDY v živote nezjem žemľu so salámou? Pretože som chorá? No tak nech zdochnem! Zobrala som z police salámu, z ďalšej papriku, dve žemle zo zakázanej bielej múky, odtrielila domov a ešte v kabáte si to pripravila a s prepáčením, zožrala.

Tento článok je v podstate testament, keby niečo, ale stálo to zato. Teraz sedím, nadopovaná liekmi, viem, že ma čaká zlý deň a zlá noc, ale nevadí, zajtra si zasa dám šalát a tú správnu polievku a hrianku z kváskového chleba so sójovou paštétou, ale dnes, dnes som na chvíľu mala zasa sedem rokov a vo veľkej červenej aktovke som si na chrbte spolu s peračníkom niesla dve žemle s maďarskou salámou a svet mi ležal pri nohách. Aj takúto formu môže mať blaženosť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?