Neodpovedaj, nemajú sa čo pýtať

Autor: Beáta Grünmannová | 24.5.2015 o 18:29 | (upravené 24.5.2015 o 19:18) Karma článku: 14,21 | Prečítané:  3618x

Starký sedí v električke a pýta sa dvoch  vietnamských dievčatiek:" A desatoro poznáte?“ Minislečny zašveholia, že náboženstvo majú v škole až budúci rok. Všetci vo vozni sú potešení.

Zasa som raz zapadla do výmeny názorov na sociálnej sieti. S priateľom B. si oponujeme už roky, zatiaľ bez vážnejších následkov. Toto bola príhoda, ktorú opísal, páčila sa mu. Aj mnohí ostatní diskutéri boli happy. Potom som však dorazila kaziť náladu ja, oznámiac, že takéto otázky sa nekladú, že je to nevhodné. Nechápavé krútenie virtuálnymi hlavami. S deťmi sa má hovoriť o Bohu. Možno áno, ale nie v MHD. Nie cudzí človek.

Na ilustráciu scénku zľahka pozmeňme. Otázku nepoloží dedko 80+, ale vyholený mocný mládenec v martenskách. Na šikmooké deti zavrčí: „ Aspoň desatoro viete?“ A hľa, zrazu je tu nekorektný koment, možno s rasovým podtónom, nevraživosť voči cudzincom.  Preto sa to nemá pýtať nikto, ani milý, ani zlatý, ani hrozivý.

V každom lexikóne slušného správania je rubrika pojednávajúca o nezáväznom spoločenskom hovore. Nájdete tam varovanie, že ak nechcete skončiť odkopnutý za hradbou chrbtov náhle uzavretej skupiny, nepýtajte sa neznámych ľudí na tieto veci:

  • Akého ste vierovyznania?
  • Koľko máte rokov?
  • Ktorú politickú stranu volíte?
  • Aký je váš ročný príjem?
  • Aká je vaša sexuálna orientácia?

Nie, ani na večierku sa to nepýtajte, a už vôbec nie v električke, v samoobsluhe v rade pri pokladni, na futbale, ani sestričky u obvoďáka.

Čo ma zarazilo, táto podľa mňa samozrejmá vec sa stretla s nechápavým údivom mojich spoludiskutujúcich. Ale vzápätí som si povedala, čo sa divíš, Beata? Nepamätáš na krajčírku, čo ožidovala najprv pol Košíc, aby  sa opýtala „ Oj, nie ste aj vy...?“. Zabudla si na susedu, ktorá sa ťa opýtala, ležérne postávajúc v skupinke, či nechceš mať deti alebo nemôžeš, čo nie je v poriadku, ale ty vyzeráš, že nechceš, že? Tiež si pripomeň polopriateľku, ktorá huláka cez chodník otázku: „ Jaaaj,  nejaká si pribratáááá, si chorá alebo tehotnááá?“ Ďalej cudzí človek, ktorý sa ťa opýta na výšku dôchodku a za koľko si predala byt. A všetci urazení, že odmietneš odpovedať. Divná a namyslená si, veru.

Čítala som  nedávno zoznam zhruba tridsať otázok, ktoré nesmie klásť v USA firemný náborár, pokiaľ sa nechce vystaviť právnym následkom zo strany žiadateľa o prácu. Sú to otázky, ktoré na vás bežne vyblafne suseda cestou z trhu cez plot.

O čom to svedčí? Iste, o vyššom právnom povedomí, o vyššej sebaúcte, o jasnom vymedzení hraníc. Noli me tangere, nedotýkaj sa ma. Moje vnútro nie je verejným majetkom. Mali by nás to učiť od detstva. Aj na Slovensku. Dievčatká mali starkému odpovedať: „ Ujo, to je naša vec“.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?