Mlyn na múmie

Autor: Beáta Grünmannová | 7.6.2015 o 18:13 | Karma článku: 4,43 | Prečítané:  821x

Český policajný komisár v roku 1866 nebol žiadny mäkkýš. Chlapák, čo bol trocha Athos (pil pivo ako ťava na púšti), trocha Porthos (žranie je najdecentnejšie pomenovanie jeho spôsobu príjmu potravy).

Iste bol aj Aramis (tri obľúbené bordely, slúžka, náhodné súlože ani nepočítajúc, ale zato platonik ako remeň, keď išlo o slečnu Libušku), rozhodne však D´Artagnan (dobrodružstvá a súboje na počkanie). Durman, Leopold Durman, bolo jeho meno a vydal za štyroch mušketierov.

S pražským kriminalistom sa zoznamujeme počas silvestrovskej noci 1865, keď sa nielen nanovo začnú krútiť apoštoli v opravenom staromestskom orloji, ale objaví sa aj prvý mŕtvy poštár. Pátranie po sériovom vrahovi je Ariadninou niťou, ktorá nás vedie zmäťou pitoreskných reálií každodenného života obyvateľov Prahy. Opulentný príbeh o meste a jeho ľuďoch napísal Petr Stančík a získal zaň vysoko prestížnu literárnu cenu Magnesia Litera.

Kniha je podelená do niekoľkých desiatok krátkych kapitol. Každá má v záhlaví citát z manuálov tajnej mocibažnej organizácie, ORDO NOVI ORDINIS. Ak by sme nemali na čítanie nič iné, len tieto parodické konšpiračné texty, pseudorecepty na svetovládu, aj tak by sme sa kráľovsky bavili. Samozrejme, podmienkou sú zachované rozlišovacie schopnosti, čo zasa až taká samozrejmosť asi nie je, viď rôzne protokoly a tiež výlučky mediálne masírovaných púťových mesiášov dneška.

Chceli by ste vedieť, aké heslo má na štandarde veľmajster rádu? No predsa: „ Pravda vítězí“. A ako sa hýbe dejinami, keď sa Bismarck sa rozhodne nastoliť poslušnejší politický systém? Žiadny problém. Stretne sa tajne s Karlom Marxom. Aby zostali utajení, obaja sa hladko oholia. Bezpečný prechod hranicou zaistí brat colník Alois Schicklgruber. Dohodnú sa, že Bismarck presadí všeobecné rovné volebné právo, Marx prisľúbi, že robotnícki poslanci odhlasujú neobmedzený rozpočet na vojnu s Francúzskom, aj na všetky ostatné vojny. Za to im Bismarck dá zákon o povinnom sociálnom a zdravotnom poistení. Toto nevymyslíš, to musí byť pravda. Alebo aj nie.

Ale naspäť ku komisárovi Durmanovi. Tento švihák a elegán v kockovaných vestách, pruhovaných nohaviciach, leopardích jazdeckých čižmách ( z výpravy za cisárom Maximiliánom do Mexika) je naším prstom na tepe doby. Čechy v roku 1866 sú ešte pevne včlenené do Rakúska, čoho pripomienkou je, že vo všetkých vedúcich funkciách štátnej správy sú rakúski Nemci, aj keď skutočnými výkonnými šéfmi sú jvyššie postavení českí úradníci. Prebúdza sa intenzívne národné cítenie. Tyrš buduje sokolské hnutie, premiéru majú Smetanovi Braniboři v Čechách a Prodaná nevěsta. Vedú sa buričské reči, nosia sa pseudokroje. Objavujú sa anarchisti a montujú bomby. Len Boh sa niekam stratil a neodpovedá na listy.

 Tak, ako sa kladú základy konca multinárodnej monarchie, vzniká aj fundament kapitalizmu, páni továrnici a proletariát, upevňujú sa obrovské sociálne rozdiely. Petr Stančík dopodrobna popisuje spôsob života tých najbiednejších, kde osobným vlastníctvom nebožtíka je druhá košeľa, druhé topánky, hrnček s odbitým uškom a starý matrac. Kontruje popisom blahobytnej existencie mešťanov, ako príklad stačí jedno obedové menu. Hlavným chodom sú tzv. Krvavé dukáty, čo sú plátky hovädzieho jazyka, vysmažené v trojobale, preliate višňovou omáčkou a obložené piatimi druhmi knedlíkov: žemľovým, zemiakovým, slaninovým, karlovarským a hrnčekovým.

Samozrejme, že treba aj dezert, výborne sa hodia Špikové kvety. Recept na túto skratku k hrobárovej lopate je nasledovný: „ Z hovädzích kostí vydlabaný špik  sa zľahka opečie, utrie sa s mandľami, medom a čerešňovicou tak silnou, že horí. Kocky nakrájanej žemle sa osmažia na masle a nechajú nasiaknuť smotanou. Vrazia sa do toho žĺtka, štipka škorice, vanilky a citrónovej kôry. Zo všetkého sa ušľahá krém, z krému sa vytvarujú kvety a pečú sa v rúre dozlata. Upečené kvety sa zasunú do stoniek z vydlabaných kostí a poprášia tlčeným cukrom“.

A tu sa geniálne mieša maloburžoázna dekadencia s priemyselnou výrobou. Panstvo sa rozjedlo, prišlo na chuť cukru a bielej múke, čo vyvolalo nadmernú defekáciu a na trhu vznikol dopyt po novom jemnom produkte, takzvanom ritnom papieri, ktorý v potu tváre vyrábali ubiedené deti. Veru, ľudia požadovali od cukrovarníkov pekný biely cukor. V technologickom postupe, ktorý to zaisťoval, bolo najvýhodnejšie používať staré ľudské kosti (detaily v knihe). Preto sa nemilosrdne rabovali staré mohyly a cintoríny. Úcta k pamiatke predkov bola nezisková komodita, naopak, na bábovky milosťpaničiek by nasypali aj blaníckych rytierov, ak by sa ich podarilo vykopať. Mlyn začal mlieť. Koleso dopytu, ponuky a spotreby sa roztočilo.

Je ťažké zachytiť všetky dejové vlákna, ktoré autor vyhodil do vzduchu ako konfety. Treba si však všimnúť, že to, čo vyzerá ako hromada absurdít a prasačiniek, má úplne racionálny podklad. Pod šašovským povrchom je veľa tvrdej pravdy. V roláde zo smiechu sa trocha stratí, ale je stále tam. V tom roku nezmyselne zahynuli desaťtisíce mužov pod tradične neschopným rakúskym velením, stred Európy spoznal, ako chutí pruská čižma na pražskej dlažbe, individuálne šialenstvo a zvrátenosť boli len kvapkou v mori nešťastia spôsobeného chamtivosťou a mocibažnosťou elity. Nasledovalo ešte päťdesiat rokov zlatého veku pre majetných a zaistených, ale základy začínali prehnívať, takže sa nevyhnutne musel dostaviť pád a rozkol, veľká a strašná vojna, zmenená mapa Európy, sociálne revolúcie. Veľa budúcich múmií.

 

Mlýn na mumie

Petr Stančík

Vydavateľstvo Druhé město, 2014

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?