Odpadky po starom Hemovi

Autor: Beáta Grünmannová | 12.11.2015 o 16:04 | Karma článku: 5,87 | Prečítané:  1440x

Ernest Hemingway mal rukopis, na ktorom pracoval od roku 1946 až do smrti. Naškrečkoval osemsto strán, ale aj tak sa neodhodlal vydať ich. Na jeho pomery je to veľa, nebol fanúšikom macatých sedemstoviek.

Jeho knihy nezvyknú vážiť dve kilá. Samozrejme a našťastie, medzitým písal a vydával aj iné diela. Tento opus zostal v jeho pozostalosti, no ale dedičia a vydavateľ usúdili, že by bola škoda vzdať sa takej výživnej kešovky. Preto text osekali, miestami priam amputovali a to, čo zostalo, vyšlo pod názvom Rajská záhrada. Starý Hem by to nedovolil. To, čo vyšlo nedosahovalo jeho štandard. Postavy sú umelé, nepresvedčivé, afektované, ako Čechov na lysohlávkach. Hemingway sa púšťal do témy, o ktorej sa zrejme nemal chuť vyjadrovať otvorene, chodil okolo nej, naznačoval, ale nevypovedal.

Mladý literát a krásavica z dobrej spoločnosti uzavrú spontánne manželstvo a vyberú sa na svadobnú cestu na francúzsky juh. Spisovateľ David však v krátkom čase musí pripustiť, že jeho nadmieru živá a nepochybne sexuálne príťažlivá manželka je duševne veľmi nevyrovnaná, tendencia zhoršujúca sa. Od mladej a vydatej ženy, ktorá ku všetkému ešte disponuje akýmsi dedičstvom, sa v tridsiatych rokoch minulého storočia neočakávalo, že bude pracovať, ani to, že bude čas tráviť zmysluplne. Avšak aj plytkosť by mala mať nejaké dno. Catherine sa sústreďuje výhradne na svoj zjav, je posadnutá opálenosťou, svojím účesom. Keď neleží na slnku, manipuluje manželom.

Ako sa občas stáva aj dnes, ak človek nie je vyťažený absolútne ničím, začne riešiť obsesívne svoj sexuálny život. City, nenávisť, žiarlivosť, vzrušenie, hľadanie, tým sa  dá zabiť hromada času. Catherine si najskôr zmyslí, že už nechce byť dievča, že chce byť chlapec, núti manžela, aby sa rovnako strihali, odfarbovali, opaľovali. Chodia po Riviére ako androgýnne spečené duo s platinovým ježkom na hlave. Keď omrzí hra na chlapca, dovedie Catherine odniekiaľ inú večnú zámožnú rekreantku, Maritu, bisexuálne dievča. Catherine skúsi najskôr homoerotiku, ani to nebaví, tak privedie Maritu a Davida k tomu, aby si spolu začali. Potom má dôvod žiarliť. Je zrelá na studenú sprchu, poľné práce alebo blázinec.

David je čudák, ktorý sebou nechá manipulovať, robí temer všetko proti svojej a po manželkinej vôli, je v podstate úplne submisívny. Možno by sa o dalo nazvať láskou. Má len jeden ostrov úniku, a ten bráni silno, svoju prácu, písanie. Z toho čerpá vyrovnanosť a istotu. Catherine skončí vtedy, keď mu spáli rukopisy poviedok. Urobí tak z egoizmu, ona je vôbec chodiaci egoizmus, chce, aby David písal novelu o nich dvoch, o ich spoločnom živote a nerozptyľoval sa spomínaním na svojho otca, detstvo v Afrike.

Spôsobí mu ťažkú traumu, zničené dielo sa nedá nahradiť, pretože tie isté myšlienky a formulácie sa jednoducho nevrátia, ale nakoniec to naberie šťastný obrat. Ženu opustí, nabrnkne si Maritu, ktorá je   je opakom jeho večne exaltovanej manželky, stelesnený súhlas so všetkým, pasívna dobrota, pohodlná ako dobre vychodené staré papuče, presne to, čo spisovateľ potrebuje. Nanovo písané sa ukáže byť lepším, ako to pôvodné. Tiež je zrejmé, že nech je snaha každej Zeldy akokoľvek úporná, spáliť vnútro hlavy nedokáže. Spisovatelia sú v podstate krutí vo svojej sebestačnosti.

Príbeh je samozrejme aj tak príjemne čitateľný, plný hemingwayovského mýtu. More, ryby, víno, jedlo, práca, ženy, autá, cesty po pobreží Francúzska a Španielska, dialógy a úsporné vety. Napriek tomu z knihy cítiť bezradnosť. Hemingway bol k sebe prísny. Mal vysoko nastavenú latku na kvalitu svojej práce. Preto nemohol tento rukopis vydať. Ak by sa tak rozhodol, verím, že by ho prekopal tak, že by nezostal kameň na kameni, že by sa vyjadroval jednoznačnejšie o motívoch postáv, že by pridal farebnejšie charakterové vlastnosti.

Pre mňa je kniha cenná. Som oboznámená dobre s jeho osobným životom a pomerne slušne s tvorbou. Preto môžem hľadať v knihe stopy jeho ozajstného ja a skutočných príbehov. Hrôza z pohľadu na spálené poviedky je iste obdobná tej, ktorú pocítil, keď prvá manželka Hadley stratila kufrík s jeho rukopismi vo vlaku. Tá to však neurobila zámerne. Bohatá majetnícka manželka zasa pripomína druhú pani H. v poradí, Pauline. Submisívna Marita má niečo spoločné so štvrtou ženou, Mary. Tá s ním vydržala až do smrti. Dôležité je len to, aby Rajská záhrada nebola jedinou knihou klasika, ktorú si čitateľ prečíta. Utvoril by si o jeho štýle, o jeho tvorbe úplne mylný názor.

Ernest Hemingway

Rajská záhrada (The Garden of Eden)

Odeon, 2014

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?