Seniori, do šrotu!

Autor: Beáta Grünmannová | 1.2.2016 o 9:42 | (upravené 1.2.2016 o 10:52) Karma článku: 14,99 | Prečítané:  6755x

Inšpiroval, presnejšie naštval ma plagát, ktorý s patrične zdeseným komentárom zdieľala na sociálnej sieti moja priateľka Jana A. Je na ňom názorne nakreslené, ako máme dedka a babku zavrieť do pivnice, aby nemohli ísť voliť.

 

Podľa autorov zrejme nastáva po sedemdesiatke alebo možno už po šesťdesiatke v genofonde drastická zmena a človek mutuje na nesvojprávneho hlupáka, ktorý sedí s pletenou čiapočkou na hlave, nad tanierom štátne dotovanej krkovičky a trénuje perom robenie krúžku, aby posunul do parlamentných kresiel najvyššieho aj s apoštolmi.

Nie je málo ľudí, ktorí si pestujú túto predstavu ako vzácny kvet. Pred pár desaťročiami bežalo podobné hnutie, len s posunom: „ Never nikomu nad tridsať!“. Mladí a hustí akosi radi zabúdajú alebo to robí atrofovaná predstavivosť, že ak nezomrú mladí, ocitnú sa na lodi s názvom Ľudia do šrotu, aj oni.

Predstavujem si napríklad mamu. Preskočila, no tak povedzme, že prekročila siedmu desiatku už pred piatimi rokmi. Práve zháňa novú tlačiareň k novému notebooku, nemá byť biela ani modrá, bilo by sa to s farbou dreva nábytku. Čítačku mala o rok skôr ako ja, pretože je to fajn vec do vlaku. Zvykla si na smartfón. Má nalietaných hromadu kilometrov. Za svoju prácu dostala minulý rok najvyššie brandenburské štátne vyznamenie. Takže máme doma šerpu a kríž. Dáva dohromady knihy. Jasný príklad toho, že reuma nerovná sa demencia.

Mám rada starších ľudí a okolnosti spôsobili, že je okolo mňa hromada sedemdesiatnikov. Pracujú, čítajú, komunikujú vo viacerých jazykoch, v USA by to boli mládenci a devy vhodní za prezidenta.Preto ma nekonečne štve, ak arogantný zajac, ktorý možno skončil nejakú vysokú školu, dúfajme, že nie rýchlokvasku mgr-ov, ale nejakú poriadnu, ktorý možno ešte žije v detskej izbe u svojich rodičov, pretože nemá na vlastný podnájom, vedie tvrďácke reči.

Veľa ľudí bude voliť vládnucu stranu. Ale pochybujem, že rozhodujúci je pri tom vek. Skôr by som brala rodiny a ich tradície, sociálnu situáciu. Bolo by fajn pripomenúť, že najviac nás ovplyvňujú naši vlastní. Ak mal dedko rebelské sklony, ak rodinu šikanovali pre postoje v roku 1968, prečo by mal tento človek voliť SMER? Ak bol v katolíckom disente, prečo by mal voliť SMER? Ak súkromne podniká, bol alebo stále je živnostníkom, ak cíti viac maďarsky, prípadne česky, prečo by mal voliť SMER? Voličov treba hľadať skôr v sociálne nestabilnom prostredí, kde poteší aj pár eur navyše, či lístok na vlak zadarmo. Keď ide o elementárny nedostatok peňazí, nie je vždy ochota čakať, kým to rozhádaná pravica zmení, raz, nevedno presne kedy, príliš silná. Človek často nerozmýšla v časovom rámci „aby sa naše pravnúčatá mali lepšie“. Ale ani to nie je otázkou veku. Zle sa majú mladí aj starí.

Vytvoriť hlúpy plagát nie je problém. Postaviť volebný program tak, aby oslovil aj veľkú skupinu obyvateľstva, ktorá už nie je v produktívnom veku, je podstatne ťažšie. Ale strany nevedia vytvoriť  atraktívne programy ani pre mladých. Zasvinia všetky zvislé plochy svojimi fotografiami a frázami ako by ich jedna mater mala. Čakanie na výsledok si môžu krátiť preventívnym nadávaním na tých, ktorí môžu za ich volebný neúspech. Základ je, nehľadať vinu u seba.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?