Účasť Židov na boľševickej revolúcii v Rusku

Autor: Beáta Grünmannová | 15.2.2016 o 13:17 | (upravené 15.2.2016 o 19:25) Karma článku: 9,29 | Prečítané:  2727x

Máme pomerne veľkú a pravidelne dopĺňanú knižnicu, dobrý prístup k domácim a zahraničným médiám. Narážame na opakujúce sa antisemitské klišé, často sa o tom rozprávame.

To bol dôvod,prečo mi v hlave skrsla myšlienka urobiť si na blogu virtuálnu priehradku, do ktorej budem zakladať naše hovory. Hovory s Jozefom G.  Tu je prvý z nich. 

 

     Boľševickú revolúciu v Rusku pripravili a zosnovali Židia, a sú za všetko zodpovední. To Židia prostredníctvom tejto neľudskej ideológie socializmu sa chceli zmocniť svetovlády, kričali antisemiti celého sveta po víťazstve boľševikov v Rusku.

     Zdroj týchto klamstiev sa nachádzal v Nemecku a tejto propagande naleteli aj mnohí seriózni intelektuáli, spisovatelia a politici. Prečo práve v Nemecku? Pretože cisárske Nemecko a jeho tajné služby umožnilo a urýchlilo boľševickú revolúciu v Rusku, zorganizovaním zvláštneho vlaku a dopravením Lenina  a jeho štábu do Fínska(Fínsko bolo súčasťou Ruska až do roku 1918).Pričom ich podporovali finančne. Nemecko sledovalo len jeden cieľ. Vyradenie Ruska z prvej svetovej vojny, aby mohli všetky sily koncentrovať na západnom fronte. Ako napísal Winston Churchill: „Transportovali Lenina v zaplombovanom vlaku ako bacil moru zo Švajčiarska do Ruska.“ Ironicky to nazval najhoršou zbraňou, akú Nemci počas vojny vymysleli.“ (W.Ch. The World Crisis, Volume V)

     Ako to naozaj bolo s úlohou židovského národa v boľševickej revolúcii, pokúsim sa čo najvernejšie vysvetliť na základe historických prameňov, výpovedí svedkov, konzultácií so staršími pamätníkmi, nových svedectiev.Pre ozrejmenie problematiky, pre správne vysvetlenie všetkých súvislostí je potrebné spomenúť nasledujúce fakty.

     Tesne pred vypuknutím 1.svetovej vojny žilo v cárskom Rusku cca 5,5 mi. Židov, čo bolo 4,5% z celkového obyvateľstva Ruska (zo sčítania z r.1897). Ako boli Židia zatriedení do hospodárskeho života Ruska dokladá nasledujúca tabuľka.

 

aktivity

 

obchod

 

remeslá

 

úradníci

verejné služby

 

doprava

 

polnohospod.

 

armáda

 

iné

 

%

 

38,65

 

tu patrí aj podnikanie

 

35,43

 

6,61

 

5,22

 

tu patria lekári a právnici

 

3,98

 

3,55

 

1,07

 

5,49

 

Podľa tejto tabuľky Židia boli to posledné etnikum v mnohonárodnom Rusku, ktoré by chcelo či potrebovalo socializmus. Je úplne zrejmé, že drvivá väčšina Židov boľševickú revolúciu nepotrebovala, naopak musela byť proti.

     V cárskom Rusku Židia boli silne diskriminovaná menšina:

- Mohli bývať len v pásme osídlenia a všade inde potrebovali špeciálne povolenia, ktoré si dokázali vybaviť len tí najmajetneší. Prakticky zďaleka nemali dosah na celé územie Ruska, až na tých, ktorí mali spomenuté výnimky.

- Na vysokých školách platil pre Židov „numerus clausus“ a na niektoré školy vôbec nemohli chodiť (hlavne vysoké školy technické a vojenské). Fakulty medicíny a práva numerus clausus nedodržali pre nedostatok iných študentov , preto na týchto školách bolo veľké zastúpenie židovských študentov. V rokoch Sovietskeho zväzu, kedy sa vyrábali rôzne národnostné štatistiky bol stav taký, že 60-65 % právnikov v boľševickom Rusku a cca 18 % všetkých lekárov boli Židia.

- Žid nemohol byť dôstojníkom v cárskej armáde (existovali len výnimky).

- Žid nemohol zastávať verejný úrad, významné postavenie, politický post. Do takýchto funkcií sa s ťažkosťami mohli dostať Židia, ktorí konvertovali na pravoslávie. Už cár Peter Veľký mal ministra, konvertovaného Žida. 

- Veľmi často sa proti Židom viedla propagačná kampaň priamo podporovaná cárskym dvorom. Je zaujímavé, že vplyvný mních Rasputin mal so Židmi dobré vzťahy a veľmi im pomáhal. Oni mu zato samozrejme poskytovali finančnú odmenu. Rasputin bol nenásytný pragmatik.

- Čierne sotne ( tiež podporované cárskym dvorom) organizovali proti Židom pogromy, vraždili, znásilňovali, lúpili.

     Horeuvedené príkoria, ktoré museli Židia znášať boli dôvodom a príčinou, že masovo emigrovali z Ruska, hlavne do USA, a že cársky režim nenávideli. Len pre zaujímavosť uvádzam, že cárske úrady zmobilizovali do vojny proti Turecku za oslobodenie Bulharska, značný počet Židov (jednalo sa o veľmi krvavú vojnu). Židia tvorili až 10 % ruských expedičných síl, pričom tvorili len 4,5 % obyvateľstva Ruska. Skutočne mali dôvod nenávidieť cársky režim.

     Aj prvá svetová vojna bola bola pre ruských Židov pohroma. Cárske úrady hneď mobilizovali cca 500 tisíc Židov (niektorí historici tvrdia, že ich bolo až 600 tisíc). Ďalší historici tvrdia, že začiatkom vojny určite cca 10 % židovskej populácie slúžilo v ruskej armáde (väčšinou ako pešiaci), čo je disproporčne viac ako to bolo u iných etník a národností, Rusov vrátane. 

     S tichým súhlasom cárskeho dvora sa vedenie ruskej armády snažilo  všetky neúspechy zvaliť na Židov a preto v rokoch 1914-1915 ruské vojenské úrady nariadili presídlenie Židov z tzv. strategických území. Toto presídlenie sa neobišlo bez násilia a pogromov a zahynulo cca 100 000 ľudí. Ďalší umierali od zimy a hladu. (ďalší dôvod na „lásku“ k cárskemu Rusku).

     Prvé ústretové kroky voči Židom v Rusku urobila až Dočasná vláda (Kerenský) po zvrhnutí cárskeho režimu. Židia začali byť prijimaní do štátnej správy a boli zrušené niektoré protižidovské zákony. Veľký počet Židov v štátnej správe Dočasnej vlády bol daný vysokou mierou emigrácie ruskej inteligencie, ktorá musela byť nahradená. Tento stav vyvolal nevôľu boľševikov, ktorí obviňovali Židov z kolaborácie s Dočasnou vládou a mnohí začali šíriť názor, že ruská revolúcia je výsledkom židovského slobodomurárskeho spiknutia s cieľom prevziať v Rusku moc do svojich rúk (nič nové pod slnkom). Boľševici vedeli, že drvivá väčšina Židov je proti nim. Tá malá skupina sekulárnych, ale schopných Židov, ktorí spolupracovali s boľševikmi a svoje židovstvo odmietli, predstavovala len nepatrnú časť židovskej populácie (cca 2-3 %) K nim patrili Lev Trockij (Bronstein), Jakov Sverdlov, Grigorij Zinovjev, Karel Radek, Lazar Kaganovič, Maxim Litvinov.

   Kvôli horeuvedenej malej skupine ľudí, mnohí pokladali všetkých Židov (generalizácia negatíva) za boľševikov, pričom pravda bola opačná:

  • Organizácia židovských pracujúcich Bund-proti boľševikom
  • Sionisti a všetky pridružené organizácie- proti boľševikom
  • Pobožní Židia- proti boľševikom
  • Podnikatelia a oligarchia- proti boľševikom
  • Židia v slobodných povolaniach (väčšina)-proti boľševikom
  • Židia sekulárni- časť z nich boľševikov podporila.

     V roku 1917 bolo v komunistickej strane Ruska len okolo 1000 Židov z 5,5 milióna obyvateľov.  V búrlivej atmosfére v paláci Smoľnom v Petrohrade, kde nepretržite zasadal Petrohradský soviet v kritických novembrových dňoch 1917, všetci významní Židia sa postavili proti prevzatiu moci boľševikmi a proti odstráneniu Dočasnej vlády. Jediný jeden Lev Trockij podporil Lenina v jeho plánoch na okamžitú revolúciu. Proti revololúcii vystúpili Július Martov, Pavol Axelrode, Kapelinskij, celá organizácia Bund (Bund, ktorý zastupoval Abramovič opustil rokovanie).

     Najčastejšie nezmysly a klamstvá, ktoré sa šíria do sveta rôznymi „expertami“ je, že v prvej boľševickej vláde bolo 85 % Židov (tzn. že revolúciu robili Židia, aby sa ujali vlády). A aká je pravda?V prvej boľševickej vláde bol len jediný Žid, ato Lev Davidovič Trockij- komisár pre zahraničné veci. Pre poriadok uvádzam zoznam komisárov prvej boľševickej vlády (z kniky Desať dní, ktoré otriasli svetom). Solženicin má pravdu, Trockij bol mimoriadne schopný organizátor a má zásluhy na tom, že Červená armáda zvíťazila. Židovskí kabalisti ho prekliali smrťou, ktorej sa mu dostalo, či už preto alebo nie, stalo sa. 

Predseda rady

Vladimír Ulianov (Lenin)

Ľudový komisár vnútra

A.I.Rykov

Ľudový komisár poľnohospodárstva

V.P.Miljutin

Ľudový komisár práce

A.G.Šljapnikov

Ľudový komisár vojenstva a námorníctva

V.A. Ovsejenko (Antonov), N. V. Krylenko, P.J. Dybenko

Ľudový komisár obchodu a priemyslu

V.P. Nogin

Ľudový komisár školstva a osvety

A.V.Lunačarskij

Ľudový komisár financií

I.I.Skvorcov ( Stepanov)

Ľudový komisár zahraničných vecí

L.D.Bronštejn (Trockij)

Ľudový komisár spravodlivosti

G.I.Oppokov (Lomov)

Ľudový komisár zásobovania

A.I.Tjeodorovič

Ľudový komisár pôšt a telegrafov

N.P.Avilov (Glebov)

Ľudový komisár pre veci národnostné

J.V.Džugašvili (Stalin)

Ľudový komisár železníc

funkcia zostáva dočasne neobsadená

 

Poznámka autora: Kamenev a Zinovjev zo začiatku oponovali revolúcii, v jej priebehu sa pridali na stranu Lenina. 

A čo k tomu hovorí Alexander Solženicin, citovaný mnohými antisemitmi, pričom väčšina z nich jeho knihu neprečítala pozorne alebo vôbec neprečítala?     Názov knihy je „Dvěste let pospolu“, dejiny rusko- židovských vzťahov v rokoch 1917-1995.

     Doleuvedený zoznam citátov bude určite prekvapením pre „špecialistov na Izrael a židovskú otázku“, ktorých je ako húb po daždi.

Str.59) Čím rýchlejšie sa približoval októbrový prevrat, tým zretelnejšie rástla boľševická hrozba, tým viac bolo židovstvo naplnené týmito obavami, a tým väčšiu opozíciu prejavovalo proti boľševizmu.

Str.59)Je treba jasne zdôrazniť, októbrový prevrat nepodnietilo židovstvo (hoci prebiehal za slávneho spoluvedenia Trockého...............). Áno, v roku 1917 sme si svoj osud zvolili sami, z vlastnej hlúpej hlavy, začínajúc februárom a až po október a december toho roku.

Str.66)V prvej rade ľudových komisárov zasadal síce len jeden Žid, ale ten jeden bol Trockij, druhý muž po Leninovi a svojim vplyvom predstihol všetkých ostatných.

Str.69)Vo VČK, ako uvádza hodnoverný svedok, ktorý v roku 1920 prešiel jej tlakom, náčelníci väzníc boli väčšinou Poliaci alebo Lotyši.

Str.69)Neprekvapuje, že bolo hodne Židov v revolučných inštitúciách Odesy pretože vieme, že viac ako jednu tretinu tamojšieho obyvateľstva tvorili Židia. Podobne to bolo v ďalších mestách (Kyjeva vrátane) s vysokou koncentráciou židovskej populácie.

Poznámka autora: Všade, kde bola vyššia koncentrácia židovského obyvateľstva bola aj disproporčne vyššia koncentrácia židovských boľševických kádrov na strednej a nižšej úrovni, čo súviselo s vyšším a lepším vzdelaním, ktoré Židia v Rusku mali v porovnaní s ostatnými národnosťami.

Str.81)Nie Židia neboli hlavnou hybnou silou októbrového prevratu. Ba čo viac, ruské židovstvo, ktoré získalo plnú slobodu, a to práve vo februári ju nepotrebovalo. Akonáhle však prevrat prebehol, aktívna sekularizovaná mládež ľahko a rýchle preskočila z koňa na koňa a s nemenšou istotou sa hnala vpred spolu s boľševickým tryskom.

Str.351)Keď som sa na konci šesťdesiatych rokov utvrdzoval vo svojich domnienkách, že je komunistický režim odsúdený k zániku...atď......, jedna očividná skutočnosť mi dodávala odvahu, totiž, že sa od neho odklonilo také množstvo Židov...........Práve Židia sa od neho začali odkládať, najprv len intelektuáli a potom všetci ostatní, čo bol predsa jasný príznak toho, že dni režimu sú spočítané

        Alexander Solženicin spracoval Dejiny rusko- židovských vzťahov z pohľadu ruského nacionalistu. Nemyslím si, že kniha je ladená antisemiticky, ako mnohí tvrdia (hlavne tí, ktorí ju podrobne neprečítali). Solženicin len obišiel alebo nepovažoval za dôležité niektoré kľúčové súvislosti a mnohé kapitoly sú rozporuplné  ťažko pochopiteľné, a nevysvetlené.

     V začiatkoch revolúcie v radoch bielej armády, ktorá bojovala proti boľševikom, bojovalo desiatky tisíc židovských vojakov, pešiakov, zdravotníkov, sanitárov, ale minimálne dôstojníkov (názory historikov sa líšia od 40 do 60 tisíc vojakov). Je pravda, že Dočasná vláda (Kerenského) dala Židom občianske slobody, tie však ostali väčšinou na papieri. Nerešpektovala ich ani biela armáda so svojim konzervatívnym vedením. Židovskí vojaci boli aj naďalej diskriminovaní a šikanovaní a bola im odopieraná dôstojnícka hodnosť, teda nemohli byť vo veliteľských funkciách. Mnohokrát, jednotky bielych páchali protižidovské pogromy, proste v konzervatívnej antisemitickej spoločnosti sa pre Židov zmenilo len veľmi málo, a to je tá pravda, prečo Židia sa od bielych postupne odvracali.

     V rokoch občianskej vojny bolo na Ukrajine spáchaných 887 pogromov proti Židom. Zodpovední:Symon Petľura (493), nezávislí atamani Zelený a Hryhorjev (307), ozbrojené sily Ruska (213), Červená armáda (106). Zahynulo pri tom 50 tisíc Židov, vrátane nezvestných a utopených.

     Aj napriek horeuvedeným pogromom veľká časť židovskej populácie (hlavne stredná generácia a vzdelanci) zvolili protiboľševický boj a často skončili na popraviskách, v gulagoch a emigrácii (údaje o pogromoch z knihy Andrej Zubov, Dejiny Ruska I.)

     Mnohí Židia, hlavne mladšia generácia, ktorí stáli na strane bielych, začali prechádzať na stranu boľševikov, kde našli väčšie uplatnenie a viac porozumenia. Židia si vyberali menšie zlo (z ich pohľadu). No a židovská mládež (hlavne sekulárna) sa správala ako každá mládež. Nadchla sa revolučnými myšlienkami a keď dozrela, tak mnohí zistili, že sa mýlili. Činy časti židovskej populácie, ich príklon k boľševikom, je úplne pochopiteľný.Tradičný ruský antisemitizmus sa nezačal októbrovou revolúciou. Naopak, Červená armáda páchala najmenej zločinov proti židovskej populácii. Teda koho si mali Židia vybrať, Petľuru či Denikina? Keby bieli generáli, dôstojníci a vojaci neboli presiaknutí antisemitizmom, mohla sa občianska vojna vyvíjať v Rusku trochu inak. To sa vzťahuje aj na zahraničné židovstvo, ktoré s boľševickou vládou prejavilo solidaritu (nepatrná časť). To je dôvod, prečo pomoc svetového židovstva, hlavne potravinová, ale aj finančná, tiež nákup potravín a liekov, išla boľševickému Rusku, hlavne hladujúcim obyvateľom.

     Ani tieto úplne jasne hovoriace fakty a argumenty nezmenia nič na mýtoch, ktoré šíria antisemiti celého sveta. Istotne sa s tým dokážeme vyrovnať.

Záver

  • Áno, malá časť sekulárnych Židov v Rusku sa pridala na stranu boľševikov, ale bol to len zlomok z celkovej židovskej populácie Ruska.
  • Židia nepripravovali a ani nezačali októbrovú revolúciu, naopak väčšina bola proti nej.
  • Židia v Sovietskom Rusku boli na obidvoch stranách barikády tak, ako každé iné etnikum. Boli vo vedúcich funkciách sovietskej vlády, ale aj ako väzni v Gulagoch a bolo ich disproporčne viac ako z ostatných národností a etník Ruska.
  • Je faktom, že určité skupiny Židov v boľševickom Rusku boli veľmi úspešné a dosahovali veľmi dobré výsledky vo vede, politike, ekonomike a umení, a takto posilňovali boľševický štát. Ale táto skutočnosť má súvislosť len s tým, že im bolo umožnené študovať, pracovať v adekvátnych funkciách.
  • Aj napriek situácii, protižidovským pogromom, pokračujúcemu antisemitizmu na strane bielych, časť Židov (hlavne intelektuálov) bola stále na strane bielych. Veľmi málo sa o tom vie a málo sa hovorí o ich predstaviteľoch, ako bol Mordechaj Vinarev. Problémom bielej strany barikády bola skutočnosť, že neumožnili Židom účasť vo veliteľských funkciách.

Použitá literatúra:

Alexander Solženicin

Dvěstě let pospolu

Academia, 2005

 

Andrej Zubov

Dějiny Ruska 20. století – díl I

Argo,2009

 

John Reed

Deset dnů, které otřásly světem

Panorama, 1982

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?