Berlín vo fašistickej pasci

Autor: Beáta Grünmannová | 14.3.2016 o 20:27 | Karma článku: 5,16 | Prečítané:  815x

História je najlepšia divadelná hra a príslovia sú rekapituláciou opakujúcich sa udalostí. Jedno z nich tvrdí, že kto s čím zaobchádza, s tým aj schádza. V tomto prípade ide o bomby

Do konca marca 1945 malo mesto Berlín za sebou 314 náletov britských a neskôr aj amerických bombardérov. Polovica domov bola poškodená, všade samé ruiny. Počet mŕtvych v dôsledku úderov zo vzduchu sa odhaduje niekde v rozmedzí 20 000 až 50 000 ľudí. Oceľové stroje menili obyvateľov mesta na  psychické vraky, vystavené neutíchajúcim zvukom sirén, netušiac, či dožijú večera, nevediac, či najbližšia detonácia zabije ich, susedov alebo priateľov. Čiastočne je na mieste súcit, pretože medzi nimi boli aj nevinní, všade sú aj takí, kolektívna vina neexistuje. Je však viac než dostatočne zdokumentované, že kým sa darilo, kým sa vtedajšie germánske ego vyhrievalo v horúcich rečiach svojho Vodcu, súcit s valcovanými národmi Európy a týranými jednotlivcami cítili len nemnohí Nemci. Sĺz je pri čítaní románu poskromne, asi toľko, koľko mali oni pre Coventry a väzňov v koncentračných táboroch.

     Tam, kde sa sústavne ozývajú detonácie, vládne zmätok. Mŕtvych je veľa, zopár navyše by sa malo stratiť ľahko. Ale ak ide o dobité telo zaslúžilého člena strany, štátny aparát ešte dokáže zapojiť výkonné vyšetrovacie mechanizmy. V tomto prípade SS-Sturmbannführera Hansa-Wilhelma Kalterera, špičkového vyšetrovateľa Gestapa, ktorý sa vynikajúco osvedčil na bojiskách v Poľsku a Francúzsku. V preklade to znamená, že dokázal pochytať veľa príslušníkov miestneho odboja, ktorých potom jeho druhovia v zbrani bez dlhých procesov popravili. Toto domáce vražedné intermezzo je práca pod jeho úroveň, ale lieči si strelné zranenie a vcelku ho teší byť v Berlíne, kde je v relatívnom bezpečí a kde sa môže začať zamýšľať nad tým, ako si zariadiť budúcnosť. Kalterer nie je hlupák. Vie, že sa blíži koniec a vie, že tvrdenie, že len plnil rozkazy, pred medzinárodnou spravodlivosťou neobstojí. Neponáhľa sa s riešením vrážd podľa jedného vzorca, ktoré mu neustále pribúdajú. Veľmi skoro si uvedomí, že nejde o činy politické, ale že brutalita, s akou sú prevedené, svedčí o osobnej nenávisti. Zistí spoločného menovateľa a dostane sa tak k druhej hlavnej postave knihy, Ruprechtovi Haasovi, väzňovi, ktorý utiekol z koncentračného tábora Buchenwald.

     Haas dostal trest eufemisticky nazývaný desať rokov prevýchovy, pretože viedol porazenecké reči. Dovolil si nahlas zanadávať na režim, ktorý mu na bojiskách usmrtil štyroch bratov. Keďže berlínske krysy okrem cudzincov s chuťou obžierali aj jedna druhú navzájom, niekto ho udal a tým ho zničil. Pri živote v neľudských podmienkach koncentračného tábora ho držala len nádej na opätovné stretnutie s manželkou a synom. Po úteku však rýchlo zistil, že zomreli pri jednom z náletov. Definitívne ho to zlomilo a vybral sa na cestu pomsty, trestajúc možných zradcov a snažiac sa zistiť, čo presne sa stalo s jeho najdrahšími. Nezdráhal sa preto svoje obete mučiť. Nikto nebol nevinný. Jeho existenciu si totiž priatelia a známi rozdelili ako zbojníci lup. Jednému sa páčil jeho byt, ďalšiemu obchod, skladové priestory, pekná manželka. Rozpletanie uzlíka pravdy prinášalo jednu špinavosť za druhou.

     Autori Richard Birkefeld a Göran Hachmeister sú historici, špecialisti na začiatok dvadsiateho storočia. Táto detektívka je ich spoločný literárny debut, prvý výlet do sveta fikcie. Je to vďačný spôsob, ako si priblížiť históriu a určite to nie je novinka. Od Egyptskej ríše, cez sudcu Ti v Číne, britské či francúzske príbehy, detektívi čitateľov neraz povodili po dejinách ľudstva. Je však pomerne zriedkavé, aby sa detektívka odohrávala v Nemecku, v období konca Tretej ríše.    Postavy robia čitateľovi radosť, nie sú čiernobiele, skôr čiernočierne,  len viac či menej bezcharakterné, dá sa do ich pocitového sveta, žiaľ, ľahko vžiť. Kalterera zviedla na scestie ctižiadosť. Nestačilo mu byť dobrým policajtom, chcel šaržu a moc a tú mu zabezpečilo členstvo v SS a žalúdok dosť silný na plnenie špeciálnych úloh. Stratil však lásku a úctu svojej manželky, ktorú floskula o povinnosti vykonávať rozkazy neoklamala ani na okamih. Tak, ako dokázala rozoznať zlo fašizmu a zachovať si charakter. Bola dôkazom toho, že aj keď človek nedokázal aktívne klásť režimu odpor, nemusel spolupracovať, nemusel sa zúčastňovať na zločinoch.

     Haas bol zasa Nemec väčšinového typu, ani zlý, ani dobrý. Osobne nikomu neubližoval, ale samozrejme, lichotilo mu, že je zrazu nadčlovekom. Necítil potrebu zastať sa židovských spoluobčanov, rozhodne by sa kvôli nejakým antifašistom nevystavil perzekúcii. Pôvod krásneho a podivne lacného nábytku, ktorým jeho manželka zariadila byt, príliš neskúmal. Nechcel sa len zo strachu pred trestom zapojiť do súkolia šmeliny, v ktorom sa točili dodávatelia, dôstojníci, obchodníci. Zavadzal a tak pri prvej vhodnej zámienke musel z kola von.

     Čitatelia majú radi, keď v knihách víťazí spravodlivosť. V realite však stretávame ľudí, ktorí prežijú každý režim, pretože sú schopní a všetkého schopní zároveň. Kalterer je dravec, Haas rodená obeť, napriek tomu, koľko rozsudkov smrti dokáže na svojej ceste za pravdou vykonať. Paradoxne, svedomie skôr trápi esesáka, ako muža, z ktorého láger vytĺkol ľudskosť. Pochmúrna naháňačka rozdrveným hlavným mestom Nemecka, odčítavanie dní k všeobecnej kapitulácii, posledné kopance zdochýnajúceho koňa hitlerovskej apokalypsy a trestajúci červenoarmejskí sudcovia za bránami mesta, tvoria fascinujúci mix. Milovníci histórie, psychológie a detektívneho žánru nájdu v tejto nie príliš popularizovanej knihe malý skrytý skvost.

Richard Birkefeld  Göran Hachmeister

Berlínská past

Garamond, 2015

    

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?