Rozprávky po telefóne

Autor: Beáta Grünmannová | 11.7.2016 o 8:52 | Karma článku: 3,56 | Prečítané:  587x

Cestovanie vlastným časom, tak by sa dalo nazvať opätovné listovanie knihami, ktoré nás sprevádzali a formovali v detstve. Aj keď si nepamätám, že by som práve túto bola čítala, asi mi ju rodičia nekúpili. Možno sa im zdala divná.

Zväzok je to pekný, poctivo „ušitá“ kniha v pevnej väzbe. Na prebale je nakreslený účtovník Bianchi, ktorý je celé týždne na cestách. Doma ho čaká malá dcérka. Musel jej sľúbiť, že kdekoľvek práve bude, porozpráva jej po telefóne rozprávku na dobrú noc. Sľub splnil a kniha je plná krátkych príbehov, ktoré naozaj vyzerajú ako narýchlo vymyslené a stručne vyrozprávané, kým sa minú mince do telefónneho automatu. O čo stručnejší formát, o to viac fantázie, ba priam gejzír surrealistickej fantázie, ktorá pobaví aj dospelého.

     Kto by nebol rád, keby na lekárov príkaz nikoho nebolelo zo zmrzliny brucho? Nepotešila by medaila so zlatou dierou? Bolo by skvelé môcť si kúpiť mesto Štokholm za ostrihanie vlasov a masáž hlavy, mať cesty z čokolády a dážď z cukríkov. Postavy tiež nie sú ledajaké tuctové princezné so zlatou hviezdou na čele. Je tu Alica Padalienka, ktorá spadne do hodiniek, aj do fľaše, Kvetko Neposedko, ktorý je taký neporiadny, že cestou na vychádzku postráca aj končatiny, Nos, ktorý sa rozhodne žiť samostatne, keď sa v ňom jeho majiteľ príliš špára.

     Niektoré rozprávky sú len náčrtom, ktorý akoby rozprávač uťal uprostred myšlienky. Iné skrývajú moralitu, či sociálne posolstvo. Priam sa žiada, aby po prečítaní príbehu nasledovala diskusia s dieťaťom, pretože dospelého by iste zaujímalo, čo si myslí povedzme o krajine bez hrán, kde po priestupku trestajú previnilci policajta a nie naopak. Kto vie, čo by si potomok myslel o kariére strašiaka na vrabce, či o tom, čo nastane, keď sa semafor rozhodne svietiť na belaso?

     Dospelého pobaví homeopatický príbeh, kde sa naplno prejavila schopnosť Blahoslava Hečka, až by sa chcelo povedať blahoslaveného Hečka, kvôli kvalite a kreatívnosti jeho prekladu: „ Dajte jej vypiť tento roztok z vody studnicenzis a robte jej masáže na zápästí palcom naslinendum.“  Dokonalé.

     Objaví sa však aj príbeh, ktorý by malého čitateľa pred spaním mohol zbytočne rozrušiť, taký, ktorý podporuje dojem, že kniha naozaj nie je určená len deťom. Murár z Valtelliny pojednáva o mužovi, ktorý pri práci spadol do betónového základu domu a tam ležal, mŕtvy, ale cítiaci život ľudí v budove celé dlhé roky. Skutočne zomrel, až keď dom zbombardovali počas vojny. Toto nie je pre celkom malých, pretože je to základ klasickej nočnej mory.

     Kniha vyšla v roku 1965 a vďaka svojmu minimalizmu, vďaka nadčasovým kresbám Vladimíra Fuku je nemenne dobrá a aktuálna, pretože absurdný humor je večný tak, ako pretrváva absurdnosť reality. Gianni Rodari bol za svoju prácu odmenený Cenou Hansa Christiana Andersena, čo je najvyššia pocta pre autora alebo ilustrátora detskej literatúry.

Gianni Rodari

Rozprávky po telefóne

Artforum 2016

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?