Uhni, ide nevesta!

Autor: Beáta Grünmannová | 27.9.2014 o 14:57 | Karma článku: 13,32 | Prečítané:  18650x

Sedela som v reštaurácii, tlačila orechovú palacinku s čajom a pozorovala nevestu. Správnejšie by bolo NEVESTU!!!. Predpokladala som, že blikačku s týmto nápisom by mala najradšej pripevnenú na hlave, na tiare nad závojom.  Spolu so ženíchom, potom aj sólo, zaberala stolík a tri stoličky na ulici. Robila pózy. Pôjdu do svadobného albumu, ktorý bude možno o tri roky hádzať po utekajúcom manželovi. V prestávke, ktorú dala umeleckému tímu, sa vybrala na toaletu. Zamračene sa tlačila cez miestnosť, tie sprosté deti, kočíky, ľudia s kabelami, stolíky, stoličky, servírky, to všetko sa sprisahalo proti jej obrovskej bielej sukni a hrozilo jej poškvrnením. Pre istotu sme ani nedýchali.

Je to nová móda, vyzerať malebne. Spomínam na fotografie mojich rodičov. Boli urobené vo fotosalóne, krásna štíhla mama v bielom kostýmčeku, vypucovaný otec, decentné, dobre nasvietené. Asi tri pózy. Spolu, mama sama, hlava v závoji. Dnes? Všade. Kam sa pohneš, zakopneš o vlečku.  Nie je to sranda, tieto fotky. Vlastne občas je, keď sedíš pred Soliskom, dávaš si čaj a okolo prebehne nevesta v obligátnom rúchu a ovčej veste cez to, prenasledovaná nejakým bačom. To si povieš, ale čo, asi halucinácia z nadmorskej výšky, ale potom vysvitne, že nie-eee, to je umenie-eee, nevesta ovca, bača ženích. Ako v tých sprostých vtipoch. Potom vidíš iné dvojice, snažiace sa udržať balanc na šutroch na kraji Štrbského Plesa, nad nimi kameraman, fotograf, v očiach smrť a do toho výkriky, „Ty ko..., skoro som kvôli tebe spadla do vody!“ To je tá láska, ten svätý cit.

Ale môj favorit bol ženích z tej obľúbenej reštaurácie, to sme s kamarátkou pre zmenu jedli čokoládové palacinky. Ona krásavica krv a mlieko a aj ja som bola výnimočne učesaná, no nevyzerali sme najhoršie. Zasa dorazili šťastní nastávajúci. Nervózna nevesta v neštandardnom veku a bujarý nádejný, zrejme už posmelený liguérom. Prečo je nervózna mi docvaklo pomerne skoro. Cukrík mal takzvané vandrujúce oko. Miesto toho, aby mal vlhký pohľad len pre tú, jednu jedinú, skenoval celý priestor a potom si vybral náš stôl. A ako úsmev, tak úsmev, aj hrudníček vypol, opaštek napravil, no úplný páv, až to skončilo hlasným vyšteknutím: „ Sem sa pozeraj!“ Ako osoba extra zlomyseľná, pri odchode som mu zaželala veľa manželského šťastia.

Takto si my žijeme v Starom meste v sobotu. Všade je bielo, všade milostne. Síce občas desať minút nikto nemá odvahu vyjsť z pekárne, aby nenarušil kompozíciu zvanú „ Nevesta zaklonená na stoličke, s nohami v lone budúceho manžela na pozadí mačacích hláv a kvetináčov“, ale zasa, kto by nepodporil aspoň malou troškou vznik ďalšej šťastnej tradičnej rodiny? Po dvojdekádovom manželstve bez fotiek by som im povedala, že tie sentimentálne gýče nie sú podstatné, ale aj tak by boli hluchí, bim-bam v ušiach nepustí.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Bratislavu čaká tretí protikorupčný pochod

Organizátori na protikorupčný protest pozvali aj premiéra Roberta Fica.

PRIMÁR

Päťdesiatnici a stres: Po päťdesiatke začne stres zabíjať

Nikto nie je stavaný na to, aby prežíval dlhodobý stres.


Už ste čítali?