reklama
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Beáta Grünmannová

Beáta Grünmannová

Bloger 
  • Počet článkov:  120
  •  | 
  • Páči sa:  5x

Beata Beregrad Grünmannová Babička Lívia sa vracia na miesto činu. Zoznam autorových rubrík:  FilmyHovory s Jozefom GObčasný týždenníkAmnestieBoxovacie vrecevylovené zo sociálnej sieteKnihyRetro knihyKulinárske nebo pekloZa dveramiMiniatúryKošické kultúrne okienkoSúkromnéNezaradené

reklama

Knihy

Slobodova ťažká perina smútku

Beáta Grünmannová

Slobodova ťažká perina smútku

Hľadám niekde zmienku, hľadám Rubato, Rozum, Uršuľu, rada by som vymenila svoje myšlienky a postrehy s inými, ale niet veľmi s kým. Pár starších komentárov, osamelý článok citovaný stokrát dookola.  Čitateľmi Slobodových kníh sú dvojakí ľudia. Jedni z Bratislavy a Devínskej Novej Vsi, ktorí ho poznali, tí vedeli vylúštiť, čo v knihách pochádza z autorovho vlastného pohnutého života, čo je fikcia. Človek odinakiaľ, čitateľ obyčajný, nepripravený šepkanými príbehmi nad stolíkmi s kávou, priateľstvom, či spomienkami, ten má inú optiku. Má svoj názor na prečítané, možno je často stratený v preklade, možno triafa úplne vedľa, pretože jednoducho nevie. Reálie nedošli ani do Humenného, ani do Bardejova. Snáď by bol Rudolf Sloboda aj rád, že ho títo cezpoľní posudzujú podľa jeho kníh, nie podľa jeho súkromia a podľa jeho smrti.

  • 23. mar 2015
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 321x
  • 23
Zabila manžela heverom

Beáta Grünmannová

Zabila manžela heverom

Otrasný nadpis, ale zároveň kľúčová udalosť. Kto je vrahyňa Uršuľa a aké sú ženy rovnomennej knihy Rudolfa Slobodu? U nás na východe sa hovorievalo: „ Ňemaš chlopa, ňemaš pravdy.“ Možno to platilo aj v Trnave, či Bratislave. Než samota, pohŕdané starodievoctvo, slobodárne a nočné bary, radšej Hocikto. Lepší ako Hocikto, ak si to žena môže dovoliť, pretože je mladá, pekná a vzdelaná, a to Uršuľa je, je pán Niekto. Hocikto je len inseminátor a darca titulu pani. Niekto má aj byt či domček, slušný plat, postavenie. To samozrejme nevylučuje, že aj Niekto môže byť obyčajné hovädo, násilník, žiarlivec, ba aj záletník.

  • 7. mar 2015
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 987x
  • 8
Tisíc a jedna krvavá noc Hassana Blasima

Beáta Grünmannová

Tisíc a jedna krvavá noc Hassana Blasima

Str. 157: „Človek nie je jediný tvor, ktorý zabíja kvôli chlebu alebo láske alebo moci, pretože zvieratá v džungli to robia rôznymi spôsobmi, ale je jediným tvorom, ktorý zabíja pre vieru.“ (Profesor)

  • 7. jan 2015
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 970x
  • 1
Ema a smrtihlav

Beáta Grünmannová

Ema a smrtihlav

Kniha s týmto názvom je len formálna fikcia. Opísaný príbeh prežili skoro všetky židovské deti vojnových čias, ktorých rodičia sa nejakým zázrakom dokázali vyhnúť transportu alebo aspoň stihli niekam ukryť svoje potomstvo. Boli zrejme tak nebezpeční, tí niekoľkoroční malí izraeliti, natoľko ohrozovali blahobyt mladého slovenského štátu, že ich bolo treba vychytať a vyzabíjať ako potkanov. Reálne preživšie deti dnes majú organizáciu, volá sa Hidden Child, Ukrývané dieťa. Sú to poslední pamätníci , veď najmladší majú cez sedemdesiat. Svoje príbehy spísali košické „deti“do knihy s názvom Čo so spomienkami našimi? Nie je voľne predajná, ale je vo svojej lakonickosti krutá, pretože pravda je horšia, ako ktorákoľvek fikcia. Teraz však  ku knihe Petra Krištúfka.

  • 30. dec 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 254x
  • 23
Staň sa starostom

Beáta Grünmannová

Politika Staň sa starostom

Z človeka milión, občasného humoristu, príležitostného taxikára a punkera na plný úväzok, sa stal starosta Reykjavíku. Nemal kvalifikáciu, nemal väzby, dokonca nemal ani ctižiadosť. Mal len dyslexiu a potrebu niečo vo verejnom  priestore zmeniť.

  • 15. nov 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 309x
  • 6
reklama
Kniha pre ľudí so sluchom

Beáta Grünmannová

Kniha pre ľudí so sluchom

Sú knihy, ktoré človeku pripomenú jeho nedostatky. Napríklad, že nemá absolútny sluch a hudobné vzdelanie zavesil na klinec po dvoch rokoch trápenia sa v hudobnej škole. Alebo to, že hudbu počúva tak, ako pije víno, teda páči - nepáči, chutí - nechutí. Pochybujem, že bežný čitateľ vie, kto bol Alphons Diepenbrock a už vôbec nie Matthijs Vermeulen. Holandská hudba začiatku dvadsiateho storočia? He?

  • 10. nov 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 813x
  • 3
Nehaňte hipstera môjho

Beáta Grünmannová

Nehaňte hipstera môjho

Mám v živej pamäti obrázky z histórie. Gotickí chlapci, každá nohavica inej farby, gondoly na nohách. Dievčatá s obrím krémovým špicom na hlave, rukávy po zem. Módny postoj – dvakrát dozadu prelomená chrbtica. Alebo taký Kráľ Slnko. Alonžová parochňa do pol chrbta, klobúk ako operený heliport, biele pančušky a červené kramfleky na omašličkovaných topánkach. Nehovoriac o jeho praneveste Márii A. s jej pyramidálnou frizúrou obsypanou vedrom múky a sukňou, čo prešla dverami len bokom. Proti týmto expertom je hipster v zmuchlanom tričku Ramones len suchár bez fantázie.

  • 2. nov 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 19 613x
  • 89
Nesto a jeho štyri manželky

Beáta Grünmannová

Nesto a jeho štyri manželky

Veľkí spisovatelia majú nárok na veľké úchylky. Určite ňou je potreba oženiť sa s každou alebo skoro každou milenkou. Ernest Hemingway bol nepochybne rád ženatý, len netrval na tom, aby to bolo s tou istou ženou. Zrejme ho bavila hra na štafetový kolík, ktorý z jedného konca ešte držala momentálna zákonitá a po druhom už chniapala milenka. Medzi rozvodom číslo dva a svadbou číslo tri napríklad neuplynulo ani štrnásť dní.

  • 22. okt 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 624x
  • 23
Literárne a koláčové spoločnosti a pestrofarebný Murakami

Beáta Grünmannová

Literárne a koláčové spoločnosti a pestrofarebný Murakami

Chýbajú literárne spolky. Také, kde si členovia určia knihu mesiaca, prečítajú, porobia zápisky, pripravia strelivo do slovnej polemiky, napečú koláče, urobia chlebíčky, navaria kávu a čaj a zasadnú k debate o niečom nekaždodennom. Kultivujú ducha. Áno, jeden podvečer z tridsiatich venujú niečomu, čo nijako nesúvisí s ich prácou, rodinou, hypotékou, politikou. Ponoria sa do vymysleného sveta, ktorý im ponúkol spisovateľ , spoločne nadvihujú kamene jednotlivých slov a hľadajú pod nimi význam. Som šťastná, že sa mi podarilo nahovoriť mojich najmilších kníhkupcov, aby sme takýto projekt v dohľadnej dobe spustili. Ľudia čítajú, iste bude mať kto prísť a diskutovať. Veď sa stačí pozrieť, čo sa robí, keď niečo nové vydá napríklad Haruki Murakami

  • 15. sep 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 506x
  • 16
Subjektívny odstrel sedmospáčov

Beáta Grünmannová

Subjektívny odstrel sedmospáčov

V prvej poviedke zbierky (Jana Beňová) som sa dozvedela, ako liečiť súcit. Fackou. Pani, ktorá ako dieťa ľutovala pri zabíjačke prasa, dostala od otca takú po papuli, že ju sympatie so živým mäsom navždy prešli. Niekto by mal zrejme dať terapeutického facana zostavovateľom literárnych antológií, aby prestali sympatizovať s kamarátmi, ktorí sú nepochopení a nezaraďovať ich spolu s kvalitnými, či aspoň kvalitnejšími počinmi známejších kolegov do jedného zväzku.

  • 3. aug 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 364x
  • 21
reklama
Sedem dobrých rokov skončilo

Beáta Grünmannová

Sedem dobrých rokov skončilo

Kúpite knihu známeho majstra absurdného humoru a tešíte sa, ako sa zasmejete, veď židovské vtipy sú to pravé orechové. Úvod nesklame, celé začne tým, ako autorovej manželke vyskočí z vagíny trpaslík so šnúrou visiacou z pupku a začne vrieskať. Uzurpuje si všetky práva tohto sveta, ktorý mu buď dá čo potrebuje (prsník s mliekom a púder na zaparený zadok) alebo môže celá zemeguľa skapať. Úprimný otcovský pohľad, len kto si to trúfne dať takto na papier? Nie je to poviedka, skôr ležiaci stand up. Drobné denné starosti a radosti. Šesť a pol roka zo života vlastnej rodiny, od narodenia syna po smrť otca. Zúfalá snaha zbaviť sa telefonistky predávajúcej teplú vodu, nechutné  venovania, čo prestane písať fanúšikom do kníh až po rane do zubov....Jedna dejová línia, jeden rozvinutý nápad za druhým, tak na dve - tri strany a na jedno zasmiatie. To je povrch knihy.

  • 24. júl 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 218x
  • 4
Umenie dávkovať hrôzu po lyžičkách

Beáta Grünmannová

Umenie dávkovať hrôzu po lyžičkách

Netreba veľa ingrediencií. Stačí starnúca osamelá žena, kufor, portrét, pár listov a výstrižkov. Čo je nutné, je empatický a trpezlivý čitateľ. Začiatok je ako zauzlené klbko, taká je však aj hrdinka, jeden uzlík bolesti pri druhom, treba ich akosi rozmotať, opatrne, aby sa dalo vydržať, že manžel už zrazu nie je, deti žijú svoje dospelé samostatné životy, nový domček stojí uprostred neznámej dediny a jediné, čoho je nadbytok, je čas.

  • 10. júl 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 330x
  • 6
Záhada Považského bula

Beáta Grünmannová

Záhada Považského bula

Hrdím sa tým, že mi stačí nahodiť pár slov a vyrobím z nich svadobný prejav aj parte. Až budem veľká, chcem byť speechwriter, to je človek, čo píše politikom úžasné, nič nehovoriace frázy, samozrejme za veľa peňazí. Sporadicky však aj ja zavriem klapačku, pretože písať o knihe, čo pripomína obraz maľovaný pod vplyvom, je temer nemožné. Spisovateľom by mali dať fúkať. Alebo brať vzorky moču. Tá súťaž totiž potom nie je fér. Ako k tomu príde niekto, kto sa pokúša písať triezvy? Nemá šancu.

  • 5. júl 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 551x
  • 15
Himmlerova kuchárka

Beáta Grünmannová

Himmlerova kuchárka

No áno, názov knihy. Stará osvedčená marketingová technika. Dáš meno nacistického pohlavára z top hviezdnej trojky a nádejný kupec sa minimálne pristaví pri obálke, ak rovno nekúpi. Morbídny záujem o súkromie týchto príšer bude pretrvávať ešte dlho. Už nie raz som tomuto triku podľahla a som zrejme nepoučiteľná. Cítim sa ako v reštaurácii, kde som zaplatila za trikrát prihriaty steak, čo je samozrejme dosť nechutné jedlo.

  • 1. júl 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 273x
  • 18
Desatoro na slovenský spôsob

Beáta Grünmannová

Desatoro na slovenský spôsob

Nešťastné dosky kamenné. Odkedy na ne boží prst načmáral tie nepríjemné pravidlá,  ľudia ich pretáčajú tak a potom onak, prípadne naopak a keď už nevedia, čo s nimi, tak ich prerábajú umelecky. Najčastejšie maľujú, tesajú do kameňa alebo píšu. Len dodržiavať sa im príliš nechce. Tak sa pritrafilo Desatoru aj v prípade slovenských autorov, ktorí si rozdali po jednom príkaze a stvorili z neho poviedku. Bolo to od nich odvážne, pretože okrem prípadného božieho trestu si vykoledovali niečo podstatne horšie, porovnávanie kvality jednotlivých textov čitateľmi. Verím, že aj oni sami cítia, kto z nich podal dobrý výkon, napísal niečo nadčasové, schopné dýchať aj samostatne a kto sa len chcel zapáčiť vozením sa na momentálnej módnej vlne hnevu of the day. Druhá taktika je ošemetná. O pár rokov téma zapadne a trčať bude len prázdne klišé.

  • 12. jún 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 7 086x
  • 35
reklama
Ten, kto ľúbi, nie je zradca

Beáta Grünmannová

Ten, kto ľúbi, nie je zradca

Byť dvanásťročným chlapcom Profkom v jeruzalemskom lete 1947 bolo ťaživé. Znamenalo to mať rodičov, ktorým sa podarilo ujsť pred nacizmom z Poľska, ktoré bolo už len trpkou spomienkou na ponižovanie, na tiene príbuzných, ktorí neprežili, za ktorými každý z nich smútil po svojom.Znamenalo to žiť pod britskou správou, ktorá pomaly ale isto strácala dych, ale ešte dokázala zdôvodňovať aspoň sama pred sebou svoje činy.Znamenalo to hrať sa s kamarátmi na odboj za bieleho dňa, kým ten skutočný prebiehal po nociach, počas zákazu vychádzania, v hodinách oddelených zavretými okenicami, dverami detskej izby a múrmi domov.Znamenalo to stretávať ľudí, čo prišli po vojne z Európy, chorí, navždy poznačení, s väčšou, či úplne minimálnou schopnosťou uniesť prežité. „Žilo tam veľa ľudí, ktorí hovorili do prázdna alebo sa prihovárali ľuďom, ktorí tam neboli.“Znamenalo to zaujať jednoznačný postoj, aj keď sa srdce chcelo správať po svojom, okolnosti zaväzovali a možnosť výberu nebola. Bola len zrada – nezrada.

  • 4. jún 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 621x
  • 7
Prvá a posledná láska Pavla Vilikovského

Beáta Grünmannová

Prvá a posledná láska Pavla Vilikovského

Ako sa dá písať kniha o histórii? Vezmú sa dvaja fádni hrdinovia bez vlastností, len malta, čo scelí rozprávanie. Pridajú sa dve vyblednuté hrdinky, vidiny bez tváre z minulosti, pár pamätníkov, zopár súčasníkov. Postavy a ingrediencie sa navrstvia ako cesto a krém v doboške, kto by ten zákusok nepoznal. Potom už stačí len zahryznúť a skúmať vzniknutú všehochuť. V názve knihy sa spomína láska. Čo to vlastne je? Láska je láska je láska, povedal by fotograf Kamil, ktorý sa našiel v rose is rose is rose Gertrúdy Steinovej. Kamil týmto nič nehovoriacim spôsobom definuje temer všetko. Gabriel, zapisovateľ orálnej histórie z druhej poviedky, má o láske ešte hmlistejšiu predstavu. Môžeme milovať spomienku na pestúnku a gazdinú, ktorá nás vypiplala a my sme na ňu za odmenu úplne zabudli. Môžeme milovať sladkobôľnu predstavu o zavraždenej žene, ktorej tieň robí spoločnosť v dôchodcovskej samote. Láska bude to, čomu prisúdime tento názov.

  • 27. apr 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 318x
  • 0
Grázel z anasoft litery 14

Beáta Grünmannová

Grázel z anasoft litery 14

Extrémne dlhé knihy príliš neobľubujem. Také, čo sú natrieskané zbytočnou vatou, len aby vznikol zväzok veľkosti škatule od topánok, hlavne pre čitateľov pocit, že za svoje prachy dostal poctivý kus hmoty. Nemám ale rada ani keď sú knižočky celkom malé. Grázel Tomáša Vargu je primalý, autor ho mal nechať ešte podrásť. Nebolo by zlé stanoviť spodný limit na počet znakov v súťažných knihách, pretože to rozhodne nie je jediný drobček medzi finalistami boja o naj knihu. Môže sa potom stať, že budúci rok bude medzi nominovanými aj nejaké opustené haiku a nikto ani okom nemihne. Ale späť k dielu. Hrdina, či presnejšie antihrdina knihy Tomáša Vargu je násilník, malý gauner. Je to vetchý frajer zbehlý v pití, fajčení, obháňaní báb a mlátení každého, kto sa dá. Má figúru hajzlového pavúka ( tak ho vidí syn), ale prudký je ako črevná príhoda. Nanešťastie si nedal urobiť vazektómiu a tak sa rozprávačom tejto novely stáva jeden z jeho početných potomkov, Džimi.

  • 11. apr 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 928x
  • 0
Kliny svetla do hláv

Beáta Grünmannová

Kliny svetla do hláv

Stáva sa to zriedka, ale občas hrozí, že recenzia bude dlhšia ako samotný text. Treba preto dať pozor. David Foster Wallace, spisovateľ a esejista sa v roku 2005 prihovoril absolventom univerzity. Reč trvala 22 minút, existuje voľne prístupný zvukový záznam. Bol to kvalitný text, preto rýchlo začal svoju púť po internete, publikovali ho v renomovaných periodikách a nakoniec vyšiel v netradičnom knižnom vydaní.Keď pomerne mladý autor spácha samovraždu, je to komerčne veľká pridaná hodnota. Toto nemôže znieť inak ako cynicky, napriek tomu, je to tak. Autor pritom dospel k niečomu, čomu sa vekom, ako dúfam, blížim aj ja a považujem to za hlavný dôvod žiť ďalej. Je to post - ironické, post – hyperkritické a hlavne post – cynické hodnotenie sveta. Prvotná detská naivita, ktorú sme vplyvom životných skúseností stratili, sa vracia ako dobrovoľný postoj. Môžeme sa rozhodnúť a koncentrovať na zlo, podnetov je nekonečne veľa. Môžeme ale hľadať dobro. Aj ono je prítomné. Naše vnútorné nastavenie bude omnoho znesiteľnejšie, život sa bude dať vydržať. Banálna pravda, taká, ktorých je kniha plná.

  • 13. feb 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 693x
  • 8
Dumka o Krvavom novembri

Beáta Grünmannová

Dumka o Krvavom novembri

Načo toto vôbec niekto píše? Samé samozrejmosti, zažili sme ich predsa všetci, nedodáva nič, čo by sme tisíckrát v spomienkach a rozhovoroch neomleli, vravela som si. Potom mi napadlo, ups, milá dáma, je začiatok 2014 a ten, kto nemal v roku 1989 aspoň pätnásť, nepamätá. Asi sme si s autorom generačne dosť blízki, pretože opis socialistickej každodennosti, trápnosti typu SZM, BSP, ZČSSP , prvomájovky, lampiónové sprievody , prijímačky na výšku, roztodivní stranícki profesori a trpení skutoční odborníci, to všetko je náš spoločný príbeh. To isté v pepitovom, ako vravela babka.

  • 22. jan 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 300x
  • 3
reklama
SkryťZatvoriť reklamu